Nie každý, kto blúdi, je stratený

Autor: Peter Slamenik | 19.10.2015 o 13:08 | Karma článku: 7,04 | Prečítané:  1256x

Nedávno sme si pripomenuli výročie, kedy Kryštof Kolumbus zablúdil... No len mi nepovedzte, že Vám sa to nikdy nestalo. A to máte namakaný smartfón

Ale uznajte, že šiel na to dobre! Jednoduchá logická úvaha nad tvarom Zeme, využil materializmus španielskeho dvora a jeho lásku ku všetkému, čo sa blyští. Národy Stredozemného mora vtedy ten Schengen pekne roztiahli po celom svete a stačilo len zapichnúť zástavu na nejakej pláži, podarovať zrkadielko náčelníkovej manželke a bolo vymaľované. Ale zasa žiadna sranda! Keď sa tak zamyslíme nad tou dobou, tak synonymom pre GPS bol sextant, ergonomické matrace boli iba v kapitánovej kajute a nízke zábradlie oddeľovalo oceán, kde sa to len tak hemžilo morskými pannami. Chvalabohu, že Santa Mariu neprojektoval niekto z dnešnej doby, lebo by sa ešte súdili o faktúry a všade by do nej tieklo..

Čo sa týka ľudských zdrojov, tak to sa zišla iná elita. Navigátorov najímali v prístavných pohostinstvách, kormidelníkov verbovali v tretej nápravno-výchovnej skupine a drvivá vačšina posádky, prepustená na podmienku, to chcela najradšej otočiť na Tahiti za kočkami. Kalorický príjem na hlavu sa podobal na dnešnú dietu v modelingu a kto mal alergiu na plody mora, tak bol veľmi smutný.. Rumu bola určite fúra, ale za také jablko by si niekto nechal aj zuby vytrhať

Na čo asi myslel, keď zdvihol kotvy? Jednoznačne musel byť presvedčený, že koná správne a veril tomu, že tomu verí aj zvyšok posádky. A bol rodinne založený, a historici tvrdia, že nie moc obľúbený v kolektíve. Možno trošku introvert, čudák a ešte ani zdravie nebolo ukážkové. Takže z personálneho hľadiska minimálne vyhliadky na úspech. Ešte dobre, že na trase nebolo veľa pevniny, kde by ho mohla nespokojná posádka poslať na výlet, alebo kde by ich pri doplňovaní zásob prekvapili veselí domorodci a doplnili si ich na svoj jedálniček

Ľudožrúti a morské panny sú možno len slabý odvar proti malárii a všeliakému jedovatému, zubatému bordelu, čo číha v tráve. Predsudky neprajníkov, závistlivcov sa chvalabohu stratia hneď, ako výprava opustí brány mesta, no myšlienky v hlave a partia démonov idú v tom stále až do cieľa...

Čo asi cítil, keď vyplával? Keď pozriem na synoptickú mapu Atlantiku, za posledných 500 rokov to fúka približne rovnako, tak pravdepodobne cítil mierny protivietor. No super.  A ktomu ešte pripočítame  tých 200 sodomitov na palube, čo nemalo vyberané hygienické návyky. A v ten deň ešte aj vraj lialo.. Takže to nebola veľmi zmyselná časť expedície. S takýmto nastavením by sa málokto pustil do počítačovej hry a nie na plavbu do neznáma

Takže ono to chce dosť odvahy, že? Ale motivácie bolo veru dosť. Európa mala vždy svoje problémy, a ešte len bude mať a riešenia sa hľadali za oceánom. Od obrazného dobytia raja v roku 1492 Kolumbom, po doslovné v 1521, Cortézom, sa riešenie našlo. Nasledujúce storočia sa ľadovce v Atlantiku báli, aby sa tam s niekým nezrazili. A keď sa cestou domov niekde potopila preťažená španielska flotila, tak trošku sa pousmejem na tým, že aj starí objavitelia, nám nechali niečo na objavovanie

Už 20 minút menujem všetko, čo by normálneho človeka priklincovalo do prístavu, ale on to nevzdal. Aj keď nedorazil na kontinentálnu pevninu a objavenie Ameriky zapil s miestnymi indiánmi do nemoty, história si ho bude navždy pamätať. Takže to aj mierne vyvracia porekadlo, „nie je majster ten, kto prácu žačne, ale ten kto dokončí“.

Vedci skúmali cestovateľov, objaviteľov a podobné typy bez koreňov, a vraj odhalili v ich DNA nejakú peptidickú anomáliu, či absenciu nejakého reťazca. Alebo nejakú podobnú odbornú blbosť.. Takže ponúkli vedecký dôkaz, že niektorí ľudia majú doslova chorobný pud sa niekam presúvať a niečo hľadať. Ale takýchto pionierov bolo okrem Kolumba oveľa viac. Marco Polo, Livingstone, Ibn Batúta, James Cook, Rudolf Schuster, Steve Fossett. Až na posledného menovaného , všetkým to zatiahli štátne pokladnice.  Opustili pohodlie domova, kto mohol skočil na očkovanie na kliniku cudzokrajných chorôb a s batohom na chrbte, sa vydali v pred.

Skôr sa mi potvrdzuje iné príslovie, „cesta je cieľ “... Sem tam sa posadím na lavičku, je jedno či na medzinárodnom letisku, alebo vlakovej stanici Kraľovany, a len sa dívam na ľudí.. Neskutočne ma to baví a ukľudňuje. Hádam, kam asi cestujú, za kým, podľa kufrov skúšam uhádnuť účel cesty a podľa správania, čo asi cítia.. Niekto sa ponáhľa, niekto kontroluje smartfón, staršia pani lúšti sudoku a všetci niekam idú. Ale niekto sa možno vydal niečo hľadať.. Je to ten študák s batohom väčším ako on sám, alebo ten dôchodca, ktorý sa so zasneným výrazom díva do okna? Možno obaja vyrazili splniť svoje sny a idú sa stratiť do sveta, aby niečo našli...

Kedysi som čítal jednu knižku, že ak človek vie, čo hľadá, a strašne moc po tom túži, tak to nenájde... Stáva sa mi to každé ráno s kľúčami od auta. A našiel by som aj viac príkladov, a tak mám nesmelý dojem, že je to tak.. Len potom ma desí predstava, že by som sa mal bezcieľne túlať po svete, alebo zatiaľ len po Petržalke a čakať, o čo zakopnem, a čo mi cvrnkne do nosu. Ani jeden z cestovateľov, ktorých spomínam, ani z ďaleka nenašiel to,  čo hľadal.. „Iba“ získal niečo, čo mu po ceste osud nadelil a uspokojil sa s tým. Kolumbus to asi pochopil na tom ostrove

Milí priatelia, prajem Vám pekný deň

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?