reklama

Skoro som v tej Indii ohluchol

V hotelovej izbe som naháňal plošticu. Odniesol som ju recepčnému a on mi so smiechom ukázal tiež jednu, čo chytil. Bola dvakrát väčšia ako tá moja. Do rána som chytil ešte tri a ešte pred raňajkami sme si ich porovnali

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Celú noc som nezaspal.. Nie preto, že som sa bál, ako ma doštípu ploštice, ale kuchár opravoval motorku a každých desať minút štartoval. O pol tretej začal opravovať klaksón.. V baráku oproti bola manufaktúra a búchali tam kladivami. A zrejme aj hosť na vedľajšej izbe pomáhal, lebo búchal tiež. Takže som radšej dopil fľašku 52ky a s čelovkou číhal na tých mnohonohých krvilačných predátorov, ktorí vedia narobiť problémy. Nad ránom ma pri love vyrušil chlapík, ktorý mi chcel predať značkové slnečné okuliare. On nepochopil moje umelé osvetlenie a ja som nechápal jeho obchodný prístup

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nekecám, toto bola moja prvá noc v Indii. Celý život som sníval, že pri Taj Mahale, stretnem indickú princeznú, čo sa vlastne aj stalo, no od aféry s plošticami, tie noci naberali grády a skoro som sa k Taj Mahalu ani nedostal. Lebo dvakrát som z tej krajiny zdrhol.. Vždy som sa poslušne vrátil, musel som dokončiť cestovateľský plán, utešoval som sa, že to už nemôže byť horšie. Horšie to veru bolo a keď som odtiaľ odchádzal, tak som si spomenul na Alexandra Veľkého. Ten tam prišiel o rozum a o polku armády. A vraj to bol celkom hustý típek

Ako je to heslo? „Boh ochraňuj kráľovnú“? Niekedy rozmýšľam, že ako mohli Briti vlastniť pol sveta a druhá polovica sa na nich spoliehala.. Veď v súčasnosti, už iba sedia na ostrove a hádajú sa. Asi všetky národy na planéte, aj oni majú silné a slabé obdobia, ale keby sa nevylodili na brehoch Indie, tak tam ešte dnes veselo frčí kamasútra a kanibalizmus. Na všetkom, čo ma v tej Indii fascinovalo, bolo cítiť anglický rukopis a zvyšok, čo ma privádzal do šialenstva, hrdo niesol nápis „Made in India“. Angličania ich donútili postaviť koľajnice všade, kde sa dalo. Tento smelý počin pravdepodobne zabrzdil Indiu pred návratom do stredoveku. Keď kolonisti odplávali, tak miestna samospráva sa zasa rozbehla do obdobia temna a aj ich pri tom počuť

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nechcel by som tú krajinu démonizovať, svojím spôsobom je úžasne rozmanitá, neskutočne nádherná svojim spôsobom a svojim spôsobom absolútne výnimočná. Svojím spôsobom... Človek musí odfiltrovať neskutočné množstvo rušivých vplyvov, aby si vychutnal jednoduchú, peknú záležitosť. Keď je už pripravený všetky zmysly sústrediť na pocítenie krásy, tak sa ešte o slovo prihlási ďalších desať hlučných negatív a žiadajú si plnú pozornosť. A dostanú ju, lebo ich neprepočujete

Takže mojím najväčším nepriateľom kultúrneho zážitku pri cestovaní je hluk. Ani hurikán mi nevadil, keď odrthlo autobusovú zastávku a odnieslo ju bližšie k centru. Ale čosi vyše miliardy ľudí dokáže vyprodukovať zvuk v takej škále a intenzite, že si priplatíte za izbu bez okna. Megakolosálny ultrachaos v doprave vytváral akustickú kulisu prehusteným mestám, kde všetci stále rozprávajú. A keďže všetci chceli byť počúvaní, tak všetci zvyšujú hlas, aby práve ich replika nezapadla prachom ulice. V mojom prípade som mal dosť šťastia, že som trošku nahluchlý, ale informácie si vždy cestu ku mne našli. Pokiaľ som dobre nepočul, alebo predstieral, že nepočujem, tak zdroj zvuku sa ku mne priblížil na dostatočnú vzdialenosť, aby som informáciu bezpečne zachytil a dal si záležať, že som ju fakt počul. A aj cítil

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Asi najčastejšiu vetu som počul „hello sir, how are you?“ „hello sir, where are you from?“ „hello sir, where are you going?“ Hlavne posledná veta bola pri mojom klasickom pešom štýle objavovania sveta veľmi frekventovaná.. Raz som to počítal, 165krát za hodinu. Jeden taxikár dokonca trikrát. To si nepamätal, že som už odmietol? Asi som málo výrazný.. Keby som mal antidepresíva, tak pred raňajkami nezaváham. Keďže sa ma to vypytovali vodiči všetkého možného, tak som vôbec naivne nepredpokladal, že ich zaujíma moje putovanie. V prípade, že som nepočul výzvu „hello Sir“, tak na mňa vytrubovali, ako na štetku pri Slovnafte, až kým som sa neotočil. Ale človek sa vždy otočí. Je to taký reflex, že? Prvých sto odpovedí som slušne odmietol, potom to už išlo z kopca a kričal som tiež

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V jednom blogu o Nepále, som popisoval aj moju indickú Odyseu. Jemné násilnosti, ktoré som spáchal na miestnom dotieravom obyvateľstve, boli celkom oslobodzujúce. Nie som na to hrdý, no po dvoch mesiacoch som mal naštrbenú psychiku a zbili by ste ich tiež. Povestný kalich trpezlivosti, nie že pretiekol, ale sa rozbil, keď ma jeden taxikár zrazil.. Na chodníku. Nerešpektoval som vytrubovanie, zasa som si myslel, že ma chce niekto niekam zviezť. Odvtedy mi narástli oči aj na temene, pretože môj rebelantský prístup ignorácie autotrúby sa nestretol s pochopením. Nenávidím autoklaksón. Mne nevadí, že ma zrazil, len na mňa nekričte

Zvýšená frekvencia otázky na smer bola v oblasti vlakovej stanice v Delhi. Nobelovu cenu a tri fernety prednostovi stanice! Tento dopravný uzol považujem za ôsmy div sveta a motal som sa tam jeden celý deň a žasol. Toto treba zažiť... Nadháňači cestovných kancelárii tam číhajú na turistov a budú Vás na všetkých Bohov presviedčať, že tá obrovská budova nie je vlaková stanica a do Bombaja Vás odvezie iba klimatizovaný taxík a on má zhodou okolností jeden veľmi blízko odparkovaný. Keď ho presvedčíte, že to veľké železné, pohybujúce sa, je vlak, s obdivom uzná Vaše technické znalosti. Ale bude Vás nahlas presviedčať, že lístky sú už vypredané, ale pozná cestovku, kde predávajú lístky a zaštrngá kľúčami od taxíka a silno kričí

Keď sa po hodine prebijete cez nástrahy, už ste v poradí na rezerváciu lístkov pri okienku, špeciálne určenom pre cudzincov, tak aj pani pri pokladni kričí. A ešte aj tam sa traja štyria agenti o niečo pokúsia. Vraj to je neskutočný podvod a on ma zavedie na inú vlakovú stanicu, kde je rýchlovlak a už mi aj bral batoh.. Po dvoch hodinách ma vo vrecku konečne hrial lístok do Nepálu a keby som vedel, čo všetko za tie dva týždne ešte zažijem, tak si doplatím za letenku rovno pod Everest

Videl som tak dlhý vlak, že keď som klasicky odpočítal vozne „ľúbi ma/neľúbi ma“ tak som vystriedal tri baby. Kokso, mal som dojem, že keby to jazdilo na Slovensku, tak lokomotíva by stála na Vinohradoch a do vozňa by sa nastupovalo ešte v Trnave. Kokso, tak dlhý vlak, že by to odviezlo na sviatky celú Mlynskú dolinu. A tak plný vlak, že vystupovať som začal hodinu pred mojou konečnou zastávkou a aj tak som vystúpil na konečnej. Tie súpravy naposledy modernizovali práve kolonisti a mám dojem, že naposledy ich vtedy aj upratovali. Funguje tam čierny trh na všetko, boli chvíle, keď som si chcel pýtať jednu tetanovku. A celú cestu krik a hluk

Takže milí cestovatelia, úvodný kultúrny šok prekonáte pol litrom slivovice, ale ak máte radi priemerné decibely, tak si jednoducho dovezte z domoviny štuple do uší. Mať ich pri sebe, tak už sa odtiaľ nevrátim... Za dva mesiace v Indii som ich nedokázal nikde kúpiť a zrolovaná hygienická vreckovka neplnila žiadny účel. A zoberte si ich aj do zásoby a budete sa čudovať, že za koľko sa tam dajú predať. Stačí s tým napochodovať medzi turistov... Toto keby vedel Alexander

Milí priatelia, prajem pekný deň a užite si Indiu, ak tam smerujete

Peter Slamenik

Peter Slamenik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  175
  •  | 
  • Páči sa:  1 024x

"zvedavý cestovateľ, nepochopený básnik, hanblivý extrovert, diaľkový chodec, večný optimista, sklamaný idealista, trpezlivý čakateľ, hustý dobrodruh, opatrný horolezec, samouk histórie a beznádejný romantik" Zoznam autorových rubrík:  V zdravom tele z dravý duchVšeličoSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu