14 tatranských chát, 14pív

Autor: Peter Slamenik | 4.6.2016 o 12:08 | (upravené 5.6.2016 o 10:09) Karma článku: 7,03 | Prečítané:  1579x

Malých. Určite by sme aj po veľkom zvládli, možno už aj na prvej zastávke.. Už sa nám to kedysi pod Chočom stalo

Jedného dňa som dostal email, že kŕčové žily mi už vyoperovali, že ma nikto doma nečaká, a tak nahoď vibramy a poďme na dvojdňovú prechádzku.. Nezadržateľne sa blíži koniec zimnej uzávery a všeliakých iných zákazov, a tak sme si povedali, že by nebolo od veci omrknúť stav ubytovacích kapacít, ústretovosť personálu a gastro ponuku všetkých tatranských chát. Veď od 15teho tu budeme pečení varení a horskí vodcovia nás budú nenávidieť.. Keby som vedel tie ceny, tak ostanem v Poprade, v staničnom bare, kde by to s mojim letným strihom väčšina klientely nemusela akceptovať. Normálni ľudia si idú do prírody opiecť špekačky, no profil trate, kilometráž a dievčatá v predpovedi počasia naznačili, že to nebude prechádzka ružovým sadom

Ideme na hory. Boh žehnaj chlapa, ktorý vymyslel legíny.. Riči doplnil, že by mu dal za to Nobelovku. A nie za nejakú blbú žiarovku. Riči je odosielateľ daného emailu, pripravil projekt do posledného detailu. Je to odchovanec Turčianskych prevýšení a znesie ťahať celkom dobré tempá. Väčšinu turistických akcií sme absolvovali spolu, nie je to žiadny piškót, pred výstupom na Vysokú sa nad ránom pobil s medveďom. Minimálne tak vyzeral.. Ďalší do party bol funky trendy raw urban cool friendy style típek Majo. Zabodoval u mňa domácou klobásou. A ešte mal hromadu raw fresh hop hip energetických tyčiniek s rôznymi príchuťami od výmyslu sveta až po slovenskú kuchyňu. Samozrejme nechýbala príchuť pizze

Tentokrát sme neprizvali žiadnu osobu nežného pohlavia. Tie vytiahneme do prírody od 15teho. Test ubytovacích kapacít a sociálnych zariadení sme museli overiť v predstihu. Veď sme nejakí gentlemani predsa. A naposledy sa mi kamarátka sťažovala, že okrem mňa sa na ňu v stane tlačilo ešte niečo iné.. A hlavne som sa bál, že by ma nejaká baba načapala na začiatku sezóny nepripraveného a moje ego by to neprežilo. Vlani sme na Rysy zobrali bývalú reprezentantku v hokeji. Bola to taká raketa, že som tajne šňupal hroznový cukor

S malou dušičkou som dostal povolenie a ušiel som aj z roboty. Odľahčený na bojové minimum som sadol na vlak. Vo Vrútkach pristúpili chalani, zvítali sme sa klasicky, ako sa na ultraturistov patrí. Mám dojem, že oni dvaja sa už zvítavali predtým

Celkom príjemná hydratácia, disko a ubytko za 9éčiek sme vychytali v Tatranskej Kotline, ktorá bola štartom našej expedície. V sobotu ráno, o piatej, by sa mali iné veci robiť a nie kanady šnurovať, že? No nedá sa svietiť, ideme. Zvykneme sa stratiť už na začiatku, no tentokrát veľa smerov nebolo a v ľahkom tempíčku sme sa vybrali cez kalamitnú zónu k prvej zastávke a dať si prvé pivo. Chata Plesnivec ponúka krásnu scenériu skalnatých stien Belianskej Tatier. Ešte viac sme si panorámu hrebeňa vychutnali na výšľape smerom k Bielemu plesu. Vraj tu budú stavať ešte jednu chalupu, a tak to za 10 rokov nebude žiadna sranda prejsť 10 kilometrov bez toho, aby sa človek nenachmelil. Mimochodom na Plesnivci nám nenačapovali. Už ste tam boli?

Kopli sme do vrtule a veľmi pekným traverzom sme čoskoro zhadzovali batohy pred Chatou pri Zelenom plese. Naša krvná skupina ju volá Brnčalka. Prvé tretinkové sme štrngli a náležite zdokumentovali. Taká malá príhoda, kedysi sme sa boli prejsť na Jahňací štít v blízkosti, turistická značka uvádza 5 hodín na vrchol. Dali sme to.. Ale aj naspäť a ešte sme aj pri bare rozmýšľali, čo si dáme... Rešpektujem skoro všetky zákony tejto našej krásnej rozvojovej republiky, no museli sme ignorovať uzáveru chodníka cez Svišťovku na Skalnaté pleso. Majo vytiahol prvú raw funky fresh energetickú tyčinku s regulovaným obsahom sodíka. Nejaká divná príchuť maracuje alebo niečoho podobného. Riči dostal chuť na cigaretu a ja som so zanietením vyrozprával plán, ako by som sa pohádal s niekým, kto by nás načapal v zakázanom pásme. Je to podobné ako s revízorom v MHD.. Trošku sa to zdvihlo, pribudol sneh a konečne sme si mohli nastúpiť nejaké metre. V Maďarsku by som žiť nemohol. Ďakujem prírode, že nám to tu vybavila nejakými terénnymi anomáliami. Na sedle Svišťovka zrazu zmizlo slnko, hmla ako z hororu a Kežmarský vyzeral ako Annapurna. Treba vidieť

Sušené ďatle, hrozienka a raw urban cool tyčinka s vyváženým uvoľňovaním jednoduchých cukrov s príchuťou koly. Majo kamarátsky rozdelil pre všetkých. Riči stále sníva o cigarete.. Kopli sme po jednom malom ovocnom a utekali sme dolu kopcom na Skalnatú chatu. Cestou sa nám trošku ukázal Lomničák a všetkým som rozprával, ako by som ten žľab zlyžoval. Veď som dal Tále.. Ono sa to nezdá, ale už bol obed. Skalnaté pleso vyzeralo ako promenáda, lanovky nestíhali voziť turistov a na moje počudovanie veľa turistov spoza Dunaja. Myslel som si, že to sú lanovkové šampóny, ale stretli som ich ešte aj na iných úsekoch. No nedaj si obed za 20 eur. Ale nie, kecám, preto som platil toľko, lebo tam boli tri pivá do archívu. Ďalšia fotka pri Skalnatej chate a valíme ďalej. Trošku mi vadia tie tatranské chodníky, Poliaci na druhej strane sa s tým lepšie vyhrali. Mimochodom, Majo si ráno obul naopak ponožky, chce sa vrátiť na Brnčalku. No Riči ho presvedčil

Dobehneme na Zámkovského chatu, Riči má silné zjazdy, kým som sa posadil za stôl, už mal vybavené ubytovanie a tri načapované. Slnko svieti, kopa ľudí, pokecáme, raw tyčinka s príchuťou nejakého indického korenia. Neštudoval som nutričné hodnoty, no na Téryho chatu sme začali veľmi svižne. Studená dolina je nádherná. Nejdem vypisovať, treba sa zdvihnúť a ísť pozrieť. Jeden malý úsek snehu, celkom veľa turistov. Mladý ázijský pár, kočka v teniskách, ručičky vo vreckách, traverzuje zasnežených chodník. Pozerám či má chránič zubov. Začína byť chladno, pridáme do kroku, za chvíľu sa objavia placaté veľké šutre. Sme na Térinke. Majo láme ovocnú raw tyčinku. Boli časy, keď tu Riči zlomil srdce jednej kočke a blížil sa okamih, keď sa skoro dolámem.. Na tomto check pointe nepijem. Prichádza búrka.. Pôvodný plán bol preliezť cez Priečne sedlo, no vzdal to aj kamzík, a tak sa vraciame na Zámkovského chatu. Krásna prechádzka dolu dolinou.. Zdvihnite sa z gauča!

Nepijem. Sedíme. Riči by si zapálil. Cítime nohy. Majo vytiahol klobásu. Vyloví aj raw tyčinku. Konečne čokoládová. Ten chalan je šaman. Mám energiu sa vrátiť na Térinku a preniesť toho kamzíka. Odľahčíme sa na plážové minimum a ešte musíme Zbojníčku vybehnúť. Dostal som krídla, idem v predu. Zrazu ma šľahlo o zem, predlaktie neohnem, prsty cítim. Rezignujem. Druhou dolinou sme sa v rýchlom tempe presúvali na ďalšiu chatu. Míňame rodinku, v kľude si užívajú olovrant a na hrebeni čierňava.. Ostáva pol hodina k najbližšiemu hromozvodu. Leje zrazu rana ako z dela.. Už sme všetci po tridsiatke, konečne zodpovedne dospelí, nestojí to za to, ukazovať, kto ďalej dočurá. A byť v telke, ako hlavná udalosť víkendu... Rýchle selfíčko a ultratempo na Zámkovského k tanieru halušiek

Ráno mi Riči vyoperoval kliešťa. Chcel som si na tú sviňu privolať vrtuľník. A Majo cíti tie opačné ponožky.. V rýchlom slede Rainerka, Bilíkova a Hrebienok, nestačím meniť tabuľky. Turistická značka na Sliezky dom si z nás asi robí srandu, no ideme ďalej. A je to nádhera! Stretávame pár ktorý kempoval na mieste s krásnym výhľadom na Gerlach. Je to kolos.. On posedával na kameni, pil čaj, ticho sa na ňu díval. Ona postávala pri druhej skale, usmievala sa na neho. Keby som im vyžral raňajky a ukradol stan, tak si ma ani nevšimnú.. Dorazíme k Sliezkemu, do cesty sa mi postaví kávový automat. V živote som nič lepšie nepil. Dáme si aj čaj v bare horských vodcov, kde žasneme nad výkonmi ultrabežcov uvedých v galérii najlepších na stene. Posledná raw tyčinka, nedokážem rozpoznať chuť, no nič lepšie som ešte nejedol..

Majo cíti nohy, chlapsky to vzdal a otáča to na juh k prvej koľajnici.. S Ričim šľapeme v háku hodnú chvíľu k nádhernému Batizovskému plesu a po výživnom traverze k Sedlu pod Ostrvou.. Keď som sa pozrel dolu k Popradskému plesu, takmer som bol vulgárny.. Riči to z kopca vie, a tak si vykračujem dolu len so svojimi myšlienkami a poriadna porcia Segedínu dolu v reštaurácii mi nedá zastaviť. Zasa míňam kopu Maďarov, od únavy im začínam rozumieť. Dáme si obed a pred sebou máme náš obľúbený kopček. Rysy. Za dve hodinky by sme to zvládli aj s prstom v nose, no ako vždy, za všetkým hľadaj ženu, tento epický projekt sme ukončili predčasne.

U Ričiho to boli dve ženy. Ponáhľal sa domov brúsiť kolísku pre svoju neter a aj Majo to tiež asi nestrihol z toho Sliezkemu domu, len tak zo srandy. V mojom prípade som sa tešil na ticho, teplo, tekutiny, tíšenie bolesti a transport do spálne pod kamzíkom. No skončil som v Lidli na fľaškovom

 

V kľude sme to zbehli na Štrbské pleso a tiež sme hľadali prvú koľajnicu. Zaspal som ako batoľa, slintal som si na rameno až po Ružomberok, napísal som básničku a slintal ďalej. Ani som nevidel ako sa Riči zdekoval z vlaku, no určite už kuje ďalšie projekty. V najbližšej dobe nás čaká Nízkotatranská stíhačka, Malofatranská 100vka, bude mať narodky a bude aj 9ty diel Turistického denníka kvality. To je špeciálna edícia diaľkových pochodov iba pre pozvaných. Dosť náročná akcia, nič pre fajnovky, zvyknem odpadnúť prvý a to som celkom pevný v nohách a zásadách

Milí priatelia prajem pekný deň a HORE ZDAR. A kľudne si jedno čapované na tých horách dajte

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?