Po červenej do Nového roka

Autor: Peter Slamenik | 4.1.2017 o 13:31 | Karma článku: 6,25 | Prečítané:  527x

U nás doma na severe, kedysi v treťohorách, nám za mestom vyrástol kopec. Všetkým nám prirástol k srdcu

Bývalá sopka, uprostred ničoho, dominuje celému regiónu, žiadny dlhočizný hrebeň, ktorý by hore opticky ubral na výške. Neznalí pomerov, prechádzajúci okolo, voľným okom namerajú zaujímavú nadmorskú výšku, že by sa aj Kriváň hanbil.. Je to Veľký Choč. Náš tréningový kopec na Himaláje, cieľ každého branného cvičenia za socíku, paraglidová maturita, indikátor počasia, útočisko sklamaných duší, párty zóna a hlavne symbol pre nás Oravcov, že sme konečne doma. 1611 nadmorských metrov, pre niekoho heroický výkon, iní sa ani neudýchajú. Poznám chlapa, ktorý tam už láme siedmu stovku výbehov a ešte je celkom normálny. Sme doma a je jedno, či tam niekto vyklusá, alebo sa vyplazí. Sme doma a tu záleží iba na tom, čo k sebe cítime. Ale všetci šialenci, čo to zvládnu do hodiny, tak sú machri a niektorí naši reprezentanti v populárnych športoch by si mohli brať príklad

Pred pol storočím niekto dostal nápad organizovať Silvestrovský výstup na Choč. Dnes sú už aj odznačiky. Za každého počasia, od skorého rána sa v tento deň plnia parkoviská, ulice, dvory na štartovačkách v troch okresoch. V bežnom dni, tiché dedinky, no na Silvestra je tam zápcha ako v pondelok ráno na Prístavnom moste. Miestna samospráva síce začala vyberať parkovné po tri éčka, ale pred kostolom chlapi varia voňavú kapustnicu. Dúfam, že starostovia odmenia aj tých študákov, čo tam celý deň mrznú a regulujú dopravu.. Všetci by chceli parkovať pri smerovníku, dokonca jeden krásavec s mafiánskymi koreňmi sa rozhodol, že to potiahne až na lúku. Keby nebolo miestneho traktora, tak tam ešte dnes plače.. Je to mäsovka a ani romantiky si veľa neužijete. A keď to na Vás príde, tak musíte hodne zbehnúť z chodníka, aby ste mali súkromie. A tam zistíte, že nemáte papier

Značka na vrchol píše dve a štvrť hodky. V najlepšej forme som to zvládol aj so spiatočnou cestou, ale to bolo v sezóne, keď na kopci máte súkromia až príliš. Na Silvestra je tu viac ľudí ako smrekov, niektorí sú ako na korze, a tak na dobrý medzičas treba kľučkovať. Ale na Vianoce nejdeme predsa súťažiť.. To sa tam mimochodom robí niekedy v máji a volá sa to Beh do Choča a je to masaker. Dnes sme si prišli užiť prírodu. Stretnúť priateľov, pokecať, zanadávať, pochváliť sa, poradiť sa, posťažovať, rozhodnúť sa.. Aktívne sa zúčastňujem posledných 10 rokov. Iba dvakrát som nedobil vrchol. Jedným rokom som mal v nohe 70 stehov po nechcenom dedičstve a o rok neskôr to bol začiatok konca. Predtým sme organizovali výlety s členmi miestnych športových klubov, no partia sa trošku rozpadla. Prvý z nich chodí údajne a zásadne až prvého. Druhý bol piaty v Európe v ťažkej váhe, a tak je niekde zaseknutý v prvej polke trasy. Tretieho som videl naposledy doma v kuchyni, kde s dvoma bratmi mastil mariáš. Ale vždy sa niekto do tempa nájde, momentálne je naším šerpom 50tnik, ktorý zvládne

Na prvé lúče si treba privstať, aj keď Oskar vychádza na Silvestra trošku lenivo. A ani sa mu nečudujem, makal celý rok a ešte niekto v lete nadával, že je strašne horúco.. O pol piatej kopneme štamprlík na prevzdušnenie organizmu a v kľudnom tempe začíname.. Chodník sa vinie rozprávkovým lesom, zasnežené stromy tíško strážia moje kroky, husté konáre ma chránia pred padajúcimi hviezdami, ktorými je posiate mrazivé nebo.. Neviem, čo to bola za pálenka, ale radšej prepnem na bilančný mód a rozmýšľam nad pomaly končiacim sa rokom. Kým si prehrám celú pásku, tak už sme na Poľane. Je to miesto, kde sa stretávajú chodníky a otvára sa výhľad na okolie, kde svetielka z čeloviek nasvedčujú, že ani inde ľudia nezaháľajú. Dávame si do druhej nohy, celoročnú nahrávku posúvam do archívu a začínam sadiť myšlienky do budúcnosti. Aha, tam už je vrchol. Ešte po jednom maličkom, zalejeme novoročnú výsadbu

V zdravom tele, zdravý duch a nikto nechce doma zavadzať pri príprave poslednej stravovacej jednotky v roku. Čo by sme robili bez našich gazdiniek? Pripravia nám aj desiatu, do fľašky trošku tekutého svetríku, skontrolujú výstroj a dajú materinskú radu o bezpečnosti. Keď sa vrátime, usmejú sa a operú, ak sa niekde vyváľame, pomasírujú nohy, keď sme z formy a pochvália, že sme podali perfektný výkon.. Aj nežné pohlavie sa vyberie na túru. Oko náročného turistu poteší pohľad aj na iné prírodné krásy a vždy radi pochválime dievčatá, ktoré sa neváľajú celý deň na gauči s facebookom... Buď sme sa ponáhľali, alebo východniari ešte držali slnko na reťazi, pretože dobrú polhodinku sme na vrchole pekne mrzli, kým nás niečo zohrialo. Stáli sme tam ako tučniaky na kryhe, čakajúci na samičky, kým prídu s potravou. Nakoniec sme sa predsa dočkali. Parťák vytiahol domácu klobásu a slnko prišlo ako na povel... V jeho lúčoch som zazrel aj brata, ktorého som pár rokov nevidel

Veľký Choč ponúka asi najlepší výhľad na všetky okolité masívy a hrebene. Keď sa zadarí počasie, môžete vidieť komplet Nízke Tatry, Roháče, Malá Fatra tiež ako na dlani.. Najradšej máme inverziu, kde egoisticky prajeme do doliny pretrvanie hmly až do večera.. Asi to považujeme za samozrejmosť, no sem tam si treba aj samozrejmosť zaslúžiť.. Čo s načatým dňom? Ešte ani obed kostolné zvony neodbili, tak poďme ešte vybehnúť na jedného fešáka v okolí. Kamenná dominanta v Malej Fatre, so svojim malým bratom ponúka zaujímavý výstup. Výstup na Veľký Rozsutec sa mi páči viac. Bež mačiek alebo iného železa na podrážku to môže byť v zime trošku nebezpečné, ale všetko sa dá, len treba chcieť. A dávať pozor. Väčšinu trasy otvorené výhľady, sem tam nejaká skala, ktorej sa treba chytiť. Niektoré rokliny sú dosť strmé a pocit nebezpečnosti pridáva na atraktivite. Je to veľmi pekný kopec, ešte nemá takú silvestrovskú tradíciu ako Choč, ale hory priťahujú stále viac ľudí

Nás to bude lákať naveky a lepšie ukončenie starého roka sme si ani nemohli dopriať. Ešte by sme vybehli Kubínsku hoľu, no za všetkým hľadaj ženy, a tak dva kopčeky stačilo. Podali sme si ruky, zapriali veľa zdravia a naplánovali nejakú Iránsku habaďúru. Samozrejme, že sa to musí naplánovať, k čomu je potrebné osobné stretnutie a popri tom by sa dalo skočiť znovu na Veľký Choč. Počkám, kým sa roztopí sneh, stratil som tam kľúče od bytu

Vážení priatelia, prajem dramatické výšľapy, dychberúce vrcholy, bezpečné zostupy, šťastné návraty domov, kde na Vás niekto čaká.. A nielen v turistike

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Má najhorší názov, aký kedy film mal. Môže napriek tomu získať Oscara?

Zhodnotili sme šance nominovaných filmov.

KOMENTÁRE

Kotlebovi extrémisti v parlamente: Rozpustiť a vypustiť

Aj keď sú Kotlebovci opatrnejší, nemôžu si pomôcť. Porušujú zákony.

KOŠICE KORZÁR

Poručík Ihnát žiada ministerstvo obrany o degradáciu

Rozdávanie vojenských frčiek sa rozhodol riešiť radikálne.


Už ste čítali?