Prečo iba dnes a nie aj v piatok?
častejšie by mal byt tento sviatok,
dnes tulipány, orchidei, kytica plná nehy,
zajtra medzi párom ďaleké brehy..
Ale pozor zasa, s kvetmi by sa šetriť malo,
aby to na svete ešte dlho farbou hralo,
v úprimnosti a jednoduchosti je krása,
pre planétu to môže byť spása,
a tak preto po celý rok iné dary máme,
a veľmi radi ich dáme,
niekto výplatné pásky,
niekto iba veľa lásky,
niekto šporťák so zrýchlením na štvrť míle,
niekto iba všetky možné chvíle,
niekto iba pevné objatie, silné ramená,
niekto nehnuteľnosť, stavba tmavá kamenná,
niekto drahé dárky,
niekto iba pripraví na raňajky pre všetkých párky,
niekto kaviár a trápne suši,
niekto ju iba počúva a používa uši
No dnes je deň, keď aj peľový alergik kýcha,
a srší z neho aj pýcha,
na tú, ktorá už doma chystá vázu s vodou,
a získa veľa bodov,
možno aj niečo v tanieri,
kým ho kritika za niečo zamieri..
A tak pred kvetinárstvom stoja rady,
po celom Tescu, ako dlhé hady.
3 miliardy žien skrášľuje svet,
a veru zaslúžite si kvet.
Ja hovorím, ruža sa nekupuje ale trhá,
možno to na mňa zle svetlo vrhá,
z toho záhonu pred úradom beriem,
a na policajne kamery seriem
Pre kolegyňu, kamarátku alebo nejakú slečnu,
mam rad tuto hru nebezpečnú..
No len teraz vonku trošku kosa,
ráno plus tri trošku rosa,
a tak nejdem doma ležať,
ale do obchodu rýchlo bežať,
aspoň tri kvietky musím mať,
a večer ich niekomu dať
Zaslúžite si ho za Vaše oči,
z ktorých sa nám hlava točí,
Zaslúžite si ho za Váš smiech,
neobdarovať Vás, by bol hriech.
Zaslúžite si ho za Váš smútok,
keď na Vašu dušu niekto podnikne útok.
Za ten Váš pohľad,
za to, že na Vás neberieme ohľad..
keď na Vás trúbime, keď jazdite po meste
to preto, že kontrolujete mobil a nekukáte po ceste.
Za Vaše bozky sladké,
za Vaše dotyky hladké,
za Vaše krivky ladné,
aj keď ste ku nám často chladné,
niekedy až ako ta zima na Aljaške,
ej veru, mame to s Vami ťažké..
Ste inšpiráciou umelcov v každom storočí,
aj zemeguľa sa kvôli Vám opačne otočí,
Stačí, keď si to budete priať,
nás bude aj v tej zime srdce hriať.
Za Vašu silu, aj keď ste na dne,
každá žena vstane, keď padne,
za Vašu vôľu ísť vpred,
vo všetkom nájsť stred,
len sem tam neviete kde je sever,
kedysi ma učili – ženám never.
Za to, že vraj viete robiť naraz tri veci,
a že na nám dovolíte poldeci,
za to, že môžeme na futbal chodiť,
špinavé tepláky k pracke hodiť,
stále rozmýšľame, aké kúzlo ich žehli a zloží,
do športového batoha voňavé vloží
Za to, že bojujete proti strachu,
že zbavíte domácnosť od prachu,
za to, že panelák voláme domov,
za to, že ešte mame pred domom niekoľko stromov,
lebo my by sme tam chceli garáž dať,
no čo by sme ešte chceli mať?
Za Vašu vôňu, ako more,
za to, že mate stále hlavu hore,
za to, že na radi varíte
za to, že športový program maríte,
lebo kukáte nejakú tureckú telenovelu,
a vtedy sa bojíme odvrávať Vášmu povelu...
Za Vaše boky,
ktoré rozvlnia Vaše kroky,
za Vaše nohy,
sem tam mate aj rohy,
za tu Vašu blúzku,
na niektorých miestach zaujímavo úzku,
za každý centimeter Vašej koze,
pane Bože,
keď ste nahé,
vtedy si môžete kľudne pýtať niečo drahé,
lebo keď sa v takom ruchu vlníte,
naše sny a túžby plníte..
Za to že liečite naše sople a ostatné tvrdé rany,
že sa viete usmiať na všetky strany,
že ste v spoločnosti vždy ako dámy,
slečny, ženy, mamy,
že Vás málo čo zduje, schmúri,
že úsmevom zbúrate múry,
že dobrým srdcom ľady lámete,
že nám často v dobrom klamete,
že nám vždy odpoveď dáte,
že v kabelke vždy všetko dôležité máte
Za to, že ste tiché a zrazu zdvíhate hlas,
za to, že Vás dokáže rozhádzať strapatý vlas,
za to, že viete čo sa patri a čo je vhodné,
za to, že viete celej rodiny číslo rodné,
no len PIN kód na kreditku Vám nedáme,
voľné prostriedky na účte nemáme.
Za to, že mate vkus a esteticky zrak
aj za to, že Vás rozčúli obyčajný mrak
Inak ružová farba je hrozná,
priemerný muž iba farby dúhy pozná
Da Vinci to vedel,
pri maľbe po večeroch sedel,
Monu Lisu stvoril,
isto jej aj dvoril.
Achilles napadol Tróju,
aj tam mali dôvod k boju,
Helena sa volala tá kočka,
dvom mužom sa páčili jej očká..
Čo by sme bez Vás robili
kvôli komu by sme sa pobili,
nekreslili by sme žiadne obrázky,
a mali by sme v hlave divne otázky..
Dva dni by som mohol písať básne
o tom ako je na svete krásne,
keď Vás tu máme a vieme,
čo môžeme a čo smieme...
Šancu nám dajte,
trpezlivosť s nami majte...
My tiež nejako znášame Vaše chyby,
kedy radšej mlčíme ako ryby,
kedy by sme sa mali ozvať,
do hádky Vás pozvať,
no nechceme sa vadiť,
ale o živote sa radiť..
Tak už poézie stačilo,
dúfam, že sa páčilo,
idem písať blog o hrdých majiteľoch bytu,
súčasného hitu,
a kým do roboty hopnem,
ešte si aj do manažérov trochu kopnem.
Milé ženy, prajem pekný deň a kvietok do vázy
