Behom, bežkom, behotom

Autor: Peter Slamenik | 5.4.2017 o 14:10 | Karma článku: 7,62 | Prečítané:  2252x

Niekto si robil minule srandu, že Bratislavský maratón vznikol preto, aby si východniari mohli zabehať  

Každé hlavné mesto má nejaké bežecké podujatie, medzinárodného charakteru, nejaká akcia, vďaka ktorej sa dostane na športovú mapu Európy. Takže aj Bratislava sa potrebovala trošku socializovať a zviditeľniť a taký maratón je po pivnom festivale asi najlepšia voľba. Zatiaľ len 12ty ročník, ale aj ten skoro storočný Košičan niekde začínal. Dúfam, že keď prekoná 50tku, tak organizátorom nestúpne sláva do hlavy a nebudú tancovať Makarenu a vypekať dvojkilometrový makovník a podobné blbosti. Inak ten dedo, čo tie aktivity propagoval, ten bol veru svetový. Dovliekol do Bratislavy všeliaké tradície. Napríklad štátne delegácie rýľovali záhradu a pili po okene voňajúcu drienkovicu

Úspešne sme sa vymanili z moci a područia kreatívnych individualít, miestami až kreatúr a celkom sa to tu rozbehlo.. Night Run, Baba – Kamzík a už je iba otázkou času, kedy na mestskú bránu zaklope nejaký nabúchaný Sparťan.. Síce sa tu už dlho robí Devín, ale to je pre šprintérov, za hodinu sú všetci v cieli. Poupratuje sa bodrel, pustia dopravu a človek, ktorý sa neskôr zobudí, ani nevie, že sa niečo dialo.. Ale maratónsky víkend, plný rôznych disciplín od atletických talentov v plienkach, cez kolegiálnu štafetu, k najlákavejšej polke až po dvojkolový mestský okruh v plnej kráse a magickej metráži 42195, to je už iná káva! Plus mínus nejaké metre, závisí od dĺžky radu pri Toi-Toike. S rannou kávou na nervózny žalúdok máme všetci skúsenosti

V nedeľné rána sa toho moc nedeje. Niekto pozerá seriály, niekto krája cibuľu do polievky, niekto hľadá včerajší deň a verí, že ho nájde. A niekto ide do kostola.. No posledná nedeľa sa niesla v duchu iného náboženstva. Niekedy sa to dá označiť ako sekta. Jeden chlap zhučí do mikrofónu a všetci sa rozbehnú tam, kam povie. A ešte za to aj platia.. Dokonca všeličo nám dajú aj vypiť a nikto sa nepýta, čo to je.. Niektorým sa podlomia kolená, niektorí na všetkých bohov prisahajú, že už si tenisky nikdy neobujú

Niekto sa pred výstrelom prežehnal, jedna slečna pobozkala krížik

Minulú nedeľu, už od ôsmej rána sa špecificky nahodení ľudia presúvali k nákupnému centru, no nikto nemal peňaženku. Toľko ľudí tam ešte nikdy nebolo, no tržby skoro žiadne. Všetci už mali nakúpené.. Bežecká móda sa za posledné roky výrazne zmenila. Kedysi sme behávali v teplákoch, 50 odtieňov šedej a čiernej, farebný pásik mali len tí, čo mali kámoša v Tuzexe. Behanie nebolo moc populárne.. Keď niekto utekal, tak si všetci mysleli, že niečo ukradol, alebo niekoho naháňa.. Dnes idú krikľavé farby, reflexné prvky od výmyslu sveta a keby na mňa nablýskaný čávo na SUVčku v noci oprel diaľkový xenón, tam mu ten odraz vypáli sietnicu

Tento rok som nepostrehol na štarte žiadneho pretekára čiernej pleti. Neviem, či dávali šancu domácim, čo by smrdelo diskrimináciou, alebo boli ľahké darčekové koše a neoplatilo by sa im ku nám trepať. Trať patrí medzi pomalšie, takže svetové časy sa tu nebehajú, Národné múzeum zaspalo a magistrát upravil otváracie hodiny v Starom meste. A všetci si asi radšej načasovali iný maratón, čoskoro sa beží Viedeň, Boston, Praha... Bratislava sa ešte má čo učiť, ale všetko časom.. Možno sa niekedy postaví zaujímavejšia trasa, a viac ročníkov tiež nebude na škodu. Keď to začínalo, tak rozdávali zadara štartovné čísla a tento rok už vraj 12tisíc párov nôh šľapalo miestny asfalt. A keby dali lepšie prémie za stupne víťazov, tak by sme tu mali aj elitných bežcov

Škoda, že nesúťažil nikto zo svetovej špičky. To je neskutočná zábava, keď začiatočníci potia prvé kolo a za nimi Keňania prášia do cieľovej rovinky. To je niečo ako Wings for life, kde bežci zdrhajú pred zberným vozidlom a mali by ste vidieť ako všetci zrýchlia, keď sa zrazu objaví. Vo Viedni, ma kedysi takto naháňal Kiptanui. To je ako keby si slovenský futbalista zahral s Lionelom Messim! Keby ten vytrvalec nešiel na traťový rekord, tak si nechám podpísať štartovné číslo. Tí chlapi majú v nohách tempomat a dávajú 3 kilometre za minútu. A tak nie je hanba dostať od Keňana kolo! Naši futbalisti vyfasujú všade, kde sa ukážu. Naposledy síce vyhrali, no súperom boli stavební robotníci z Malty...

Klasicky, som všetko nechal na poslednú chvíľu.. Čo sa týka registrácie, vyšpičkoval som to až tak, že som ju nestihol a dva dni pred behom som inzeroval na sociálnych sieťach, že kúpim.. Čo sa týka prípravy, nič som neponechal na náhodu a vedome som to zasa odflákol. Nabehal som nejaké objemy, ale žiadna sláva to nebola. Už dávnejšie som postrehol, že moje telesné propozície sa líšia od genotypu etiópskej vysočiny. Ani tie povestné tenké vytrvalostné členky nemám a ani dlhé nohy. Ale na dĺžke predsa nezáleží, najdôležitejšia je predsa technika, načasovanie, nadšenie a ochota experimentovať

Moja technika od 30teho kilometra vyzerá ako pohyb medveďa s priestrelom kolena, načasujem to väčšinou zle a vrcholím tri kilometre pred cieľom.. Nadšenie zo mňa srší, keď sa blížim k občerstvovačke a tento rok som dokonca experimentoval s diétou. Bol som neskutočne hladný, ale bolo to určite lepšie ako tých 30 deko rybacieho šalátu s rohlíkom a tri pivá pred maratónom v Riu..

Na základe očakávaného výsledku som sa nanominoval do silného koridoru. Že to je iná liga, som pochopil veľmi rýchlo. Všetci tam vyzerali ako bežci. Márne som tam hľadal človeka v kategórii nad 90 kíl. Tie dve baby predo mnou by to aj splnili, no museli by sa vážiť naraz. Ale nikto ma neupodozrieval, potreboval som absolvovať osem maratónov a kopu ďalších masochistických stretnutí, aby som sa konečne vedel obliecť. Dokonca som to aj farebne zladil. A hlavne, po prvýkrát po dlhých rokoch sa mi nič nezarezávalo do zadku. Minul som toľko lekárskej vazelíny, že by to stačilo na tri celovečerné filmy pre dospelých

10.00 a poďme na to! Vyrazil som bok po boku s Michalom, mojim sparing partnerom, psychológom, expertom na vzťahy a technológie termoplastov. Samozrejme, že je to aj môj súper! Náš mikro súboj sa skončil na 5tom kilometri, keď som ho stratil z dohľadu. Spomínal, že dcéra má v škole nejaké vystúpenie, a tak sa musí poponáhľať.. Ostal som znovu sám a začal som naháňať oranžový balón.. Dobehol som bývalého pána premiéra. Boli časy, že ho sprevádzali ozbrojení fitnesáci a určite by som sa k nemu tak blízko nedostal. Tentokrát to bol starší pán na bicykli.. Nikdy nikoho nepodceňujem, už som zažil, ako dôchodca rozobral juniora na súčiastky. Ešte stále mi praská sánka

Závod sa pomaly lámal do druhej polovice.. Strojové tempo bez citu sa javilo ako správna stratégia. Od štartu som vypol všetky nebezpečné myšlienky, maratón je o psychike, démonov treba nechať doma, lebo na najbližšej zákrute sa objavia a skočia pod nohy.. S emóciami severoatlantickej ľadovej kryhy som točil do druhého kola. Polmaratón som točil za 1hod 42 minút.  Rozhodol som sa, že to oslávim na občerstvovačke. Bola tam soľ, nakrájané citróny a tak som chvíľu hľadal tequillu. Nemali, tak som sa musel uspokojiť s jonťákom, ktorý som zobral za behu a polku vylial na tričko. Aj do nosa sa ušlo. Ešte dobre, že nebol august, lebo by nás zožrali muchy a sršne

Asi tých 25 stupňov sa podpísalo na výkone. Zrazu to na mňa prišlo. Dobehol ma Dzurinda.. Dobehol ma modrý balón. Dobehla ma bývalá.. Je tu ešte niekto, kto ma chce dobehnúť? Zmäkol som, aj by som si poplakal, no všetkú vodu som vypotil a nemal som ani dlhý rukáv, kde by som slzy utieral.. Výrazne som spomalil, miestami sa mi zdalo, že cúvam. Na Námestí SNP som sa zmieril s osudom a tempu na osobný rekord zakýval na rozlúčku.. Veď nemusím utekať, stačí že budem rýchlo kráčať! Veď to máme v génoch. Pribilinec, Tóth, tak som začal prekladať nohami v podobnom rytme, no poviem Vám, že radšej by som bežal. Posledné kilometre viedli parkom v Petržalke a ako slušný občan som tadiaľ nebehal, ale slušne chodil. Posledný bufet, nealko pivo, hore dolu mostom, cieľová rovinka a medaila

Teda to bol zážitok! A načo to bolo všetko dobré? Neutekáme pred realitou, aj keď vieme, že niektoré kilometre človek vidí svet ružovo a v cieli zabudne na všetky problémy. Nepotrebujeme si nič dokazovať, to behanie učí pokore a skromnosti. Nechceme nič vyhrať a zarobiť, to by sme sa museli narodiť v Afrike. Nechceme byť obdivovaní, to by sme hrali iné športy alebo skôr hrabali peniaze. Nechceme utekať pred problémom, za štyri hodiny sa predsa vrátime domov a bojujeme ďalej.. Všetci majú nejaké dôvody, prečo si pripnú na hruď štartovné číslo..

Niekoho to  jednoducho baví !

Vážení priatelia, robte čo Vás baví a prajem pekný deň

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Čudne rozdelené peniaze siahajú ku Kaliňákovmu známemu

Spoločnosť Highchem s pätnástimi zamestnancami a vyše miliónovými tržbami nemá podľa hodnotenia dostatočné odborné kapacity.

DOMOV

Sieť čelí exekúciám, dlžoby nespláca ani SDKÚ

Sieť nezaplatila vyše 500-tisíc eur, pre ktoré ju naháňajú exekútori.


Už ste čítali?