Už dvakrát som narazil na rovnakého mafiána

Autor: Peter Slamenik | 6.9.2017 o 16:37 | (upravené 6.9.2017 o 16:53) Karma článku: 11,66 | Prečítané:  16992x

Stačilo prepnúť do ruštiny a zo pseudomafiána sa stal zrazu sladký muffin. No ale chvíľami mi nebolo všetko jedno

Predbehlo ma auto s prehnaným tuningom, s fóliami možno aj na svetlách, skrížilo mi plány a zablokovalo všetky únikové cesty. Vyzeralo to pôsobivo, bezchybne, ako keby to mali nacvičené.. Bolo to agresívne, dôrazné, okázalé. Demonštrácia sily, ukážka dominancie.. Bol som v pasci, inštinktívne som hľadal tlačidlo na zablokovanie všetkých dverí, zablokoval všetky výduchy klimatizácie, prípadne som zvažoval preliezť cez zadnú lakťovú opierku do kufra. Rozmýšľal som aj preskočiť na sedadlo spolujazdca a argumentovať, že šofér ušiel..

Veď som taký mladý.. A ešte som si nič neužil.. A tak sľubne to vyzeralo.. Ale nemyslite si, že sa dám len tak ľahko!

Všetci to poznáte.. Vo Vašom meste, či hlavnom, či vedľajšom, všade sa nájde nejaké auto, ktoré ovláda šoféra. Okrem toho, že ho má pevne v moci, záhadné vozidlo sa nevie ani rozhodnúť, kam vlastne chce ísť a na semafóre čaká na najzelenejší odtieň. Kým prečíta všetky značky a billboardy okolo chodníka, tak spomalí na chodeckú rýchlosť. Ak ŠPZ-tku vydali na druhej strane republiky, a navigácia si pýta aktualizáciu, je veľmi pravdepodobné, že takýto safety car Vám zdvihne žlč a spôsobí zaujímavé nálady. Ak ho nemáte šancu predbehnúť a on si tiež neplánuje odskočiť, vyprodukuje také nadávky, že by sa aj v jazykovednom ústave čudovali. To musíte byť jogín po výdatnom obede, aby ste takého blbca nechceli na odpočívadle vykostiť! Ešte dobre, že na cestách jazdí veľa mužov činu, ktorí sú pripravení vziať spravodlivosť do vlastných rúk

Incident sa stal pred rokmi, keď som takto brzdil dopravu v Bratislave. Fakt som bol stratený, podcenil som prípravu, myslel som si, že od vysokej sa toho veľa nezmenilo.. Tam, kde sme chodili na pivo, vznikla najkomplikovanejšia dopravná situácia, na ktorú nás inštruktori autoškoly severných okresov ani z ďaleka nepripravovali.. Zo sústavy kruháčov sa mi hlava zatočila, trikrát som si ho dal, a všade dievčatá v minisukniach a kopa značiek. A kvôli niektorým by sa oplatilo aj cúvať.. Veselí cestári tam nanosili toľko pomaľovaného hliníka, že by to žiadne zberné suroviny nestíhali recyklovať. Dokonca tam vyskladali takú značkovú záhadu, ktorú by nevedel vylúštiť ani dopravný expert. Nerozumel som tomu, nevedel som či mám odbočiť, či zastaviť, či si ľahnúť.. Fakt som tam chaosil, smutno mi z toho bolo a domova sa mi zachcelo... Keby som sa díval do späťáka, určte by som spozoroval, že mi už dlhšiu dobu niekto ide po krku

Ale tak zasa sa nič tak vážne nestalo predsa! Ani som ich neškrtol! Lizol som ich síce o atómovú vzdialenosť, ale k výstražnému trojuholníku a výmenu osobných údajov to malo veru ďaleko.. Tak keď ma nechcú zbiť, alebo vymáhať škodu, tak asi mi chcú poradiť.. Veď auto mám registrované na najviac možný východný okres, že Košice vidiek sú proti tomu divoký západ a iné časové pásmo.. Takže jednoznačne mi chcú poradiť, predsa Východniarov s Oravákmi majú  všade radi.. No nechám sa prekvapiť, možno si nájdem nových kámošov. A to som v meste len hodinu

Z auta vyliezli dvaja chlapi. Šofér vyzeral ako pittbull krížený s lokomotívou, fakt skriňa. Taký kulturistický typ, nechcel by som ho živiť. Tlmiče si oddýchli, keď sa spoza volantu vysúkal. Vyzeral celkom strašidelne, ale určite sa pod tou horou svalstva a maskou tvrďáka ukrýval citlivý mladík. Mal ruku ako ja stehno, krk mu chýbal, vedro atramentu na neho minuli.. Bol strašne naštartovaný! Ako keby mu niekto činkáreň zamkol pred nosom a svoj pôvodný dojem o priateľskom geste a citlivej duši som okamžite prehodnotil. A už som mal pripravenú taktiku. Že ak si budem držať dištanc, tak ma netrafí, alebo nechytí, lebo tie kilá ťažko rozhýbe

Druhý bol trošku iný.. Svižný nástup, ružové tričko, fitnes model, fakt fešák. Mohol by si chlapčenskú kapelu založiť.. Toho by som určite chcel za kamaráta. Už by ma nikdy neignorovala žiadna čašníčka.. Ale ten sa určite biť nebude, nemôže riskovať, musí ostať pekný, prenádherný.. Počká v závetrí na svoju šancu a maximálne ma dokope na zemi a poskáče po hlave. Ale to by som už nemal cítiť..

Vyštartovali mojím smerom, široký rozchod, ako keby mali ježkov pod pazuchami. Ten krajší ukazovákom na mňa mieril, fakt impozantné. Skôr ako by mi pomohli na čerstvý vzduch, otvoril som dvere a rozhodol som sa hrdo prijať svoj osud.. Moja vina.. Bol som pripravený prijať trest. Ale odtiaľ potiaľ, veď aj ja chodím do posilky, ale hlavne konflikty treba riešiť diplomaticky, tatranky prídu na rad neskôr...

Čo si myslia, že sa ich bojím? A čo si myslia, že ich jazdné vlastnosti by boli rovnaké aj mimo vlastného teritória? Keby som ich poslal cez Košice v časoch najaktívnejšej prestavby, tak by tam ešte stále blúdili.. V Ružinove už dvadsať rokov nesnežilo, a keby ich chytil január pod Tatrami, som zvedavý z ktorého záveja by ich museli vyťahovať. Možno ešte aj v apríli..

Vystúpil som z tmavého superba, v tmavom obleku, tmavé okuliare, čerstvo ostrihaná makovica na tri milimetre mi trošku pridala na váhe a zakričal som

что случилось? вы знаете, кто я?

S odstupom času som si uvedomil, že som mal toho času narazené rebrá, a tak som si stále držal ruku pod sakom

Úplne im to rozhádzalo istoty. Živé sochy skamenené v pohybe. Sodoma Gomora v Bratislave.. Peknému len melír povieval v vetre, možno si aj cvrkol. Po minúte sa pohli. Ale iba hlavy. Dívali sa na seba. Aj na mňa sa odvážili trošku neskôr.. Rozhodli sa pre taktický ústup, pomaly sa otočili, neskôr pridali do kroku, v poslednej fáze už bežali..

A tak sľubne to vyzeralo.. Po potenciálnych kamarátoch ostal iba dezén na asfalte, možno z jedného aj pachová stopa. A znovu som bol sám, v takom veľkom meste.. Stratil som ich z dohľadu, zmizli ako prd v prievane..

No nie na vždy!

Včera sa drkocem po parkovisku pred nákupným centrom, teta s taškami vyletela spoza SUV-čka, skočím na brzdu a zrazu bum! Zozadu ma niekto nabral. To je dnes deň, no keď sa darí, tak sa darí! Vyskočím z auta, mal by som začať trénovať, lebo posádka za mnou už bola nastúpená pri nárazníkoch a zúrivo dokumentovala milimetrový škrabanec u nich. A dvojmilimetrový u mňa. Krik, nadávky, stres, chaos, ľudia sa ukrývali za smetiaky.. Zdvihnem oči od plastov a vidím rovnakú dvojicu ako pred siedmymi rokmi

„Ty sedlák dedinský vyje... , za toto Ti rozje... hla- - “

Hlavu už nedopovedal.. posledná slabika mu uviazla v krku, iskra v očiach zhasla a zo strachom pozrel na kámoša a vybľabotal..

„Rišo, veď to je ten Ukrajinec!“

A Rišo na to..

„Kur.. je to on.. A už sme v pi...“

A fešák na to..

„Postrieľa nás ...“

Nemohli zdrhnúť, blokoval som výjazd a nejaké baby mali naložené. S pohľadom zmoknutého jazvečíka sa ma opýtali, či hovorím po slovensky..

Да

Pôvodne zárubňovitý, už asi toľko netrénuje ako kedysi, ale stále kus, a ten druhý bol stále ešte fešák. A v ružovom.. Škoda, že sme sa kedysi v zlom rozišli, mohli sme byť kamaráti.. Aspoň na facebooku.. Neskutočná náhoda, no viac ma potešilo, že sú stále spolu.. Trošku zostarli, no spoznal som ich hneď. Je fajn, že sú stále spolu, výborne sa určite dopĺňajú.. U mňa sa toho zmenilo viac. Východniarsky turbo motor som vymenil za rodinný sedemmiestny model. Značka je už trošku západnejšia, no stále poľnohospodársky okres. Schudol som 20 kíl, vlasy mi podrástli, obleky visia v skrini a ruky držím už pri tele

Chcel som sa im ospravedlniť, po proteíne zapýtať, no nepustili ma k slovu. Ospravedlňovali sa mi, že nevedeli s kým majú do činenia, že oni sú pod veľkým stresom. Začali mi rozprávať koľko rokov už cvičia, že koľko ľudí už vyriešili, že koľko rokov sú v miestnej mafii, a že poznajú všetkých a stačí zdvihnúť mobil a vybavia všetko. Začali na mňa sypať mená všetkých svojich známych, komplet celú smotánku vymenovali. A že môžeme sa stretnúť a dohodnúť veci. A že v čom robím, a aké mám kontakty a že majú zaujímavé kšefty

Nikdy som ani netušil, že cudzie jazyky mi zachránia život. Na ruštine nám sľubovali, že východné trhy sa časom otvoria a budú kšefty.. No netušil som, že tak rýchlo. Keby som im zarval niečo po kórejsky, tak by si mysleli, že v kufri veziem jadrovú hlavicu. No mám teraz trošku času, a tak trošku naštudovať zahraničné slovíčka by nebolo na škodu

A možno by som mal konečne naučiť pozdĺžne parkovať v stiesnených podmienkach

Vážení priatelia, prajem pekný deň a veľa šťastných kilometrov

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: Rusi majú vynikajúcu techniku. Všetko však závisí aj od politiky

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac.

DOMOV

Minister Gajdoš nepriznal takmer polovicu svojho príjmu

Minister obrany v majetkovom priznaní nespomenul výsluhový dôchodok.


Už ste čítali?