Všetkých pozývam do môjho stánku na Vianočné trhy

Autor: Peter Slamenik | 8.12.2018 o 10:45 | (upravené 8.12.2018 o 10:54) Karma článku: 5,26 | Prečítané:  2045x

Do najväčšej žemle, aká sa dá vyrobiť, napchám do priesvitna rozklepané mäso a nebudem šetriť cibuľou

Nech to má aspoň nejakú chuť..

A od ostatných kuchárov sa budem odlišovať tým, že každý zákazník si môže natankovať z kečupu alebo horčice koľko mu hrdlo ráči.. To preto, aby sa mu tá žemľa nezasekla v krku.. A pri varení punču si dám sakra bacha, aby sa neodparila ani jedna molekula alkoholu.. Lebo po troch pohároch medoviny by to už malo aspoň trošku písať

A je to tu zasa..

Každú sezónu musím pod rúškom násilia a hrozbou sezónnej uzávery v spálni absolvovať dve návštevy tohto kultúrneho podujatia, ktoré sa v poslednej dobe stalo spoločenskou udalosťou roka hlavného mesta.. Vlastne keď súperí s trápnou Bielou nocou a nenaladeným Majálesom, tak to nie je žiadny problém získať tento primát. Je to povinná jazda, socializácia najvyššej úrovne, tento rok som to už raz úspešne zvládol. Chcel som pozerať telku, no už od rána zamilované smsky s gastronomicky ladenými emotikonmi, ktorých význam som pochopil až keď bolo neskoro.. A pekný večer v ťahu…

Keby to bolo aspoň v lete! Veď vtedy sa ten Kristus narodil! Na December to dali z ekonomických dôvodov a fakt ma to v takej kose nebaví.. Všetko na stojáka, nedá sa ani lavičku sadnúť, aj otužilcom tečú z nosa sople. Ešte dobre, že z tej klobásy kvapká olej ako z ojazdenej škodovky a dávajú servítky na voľný odber.. Fakt je mi zima.. Kumulujem si teplo vo vreckách už z autobusu a keď doje, tak mi tam vrazí ruky! Mohla by s nimi skvapalňovať dusík. A že iba na chvíľku sa chce zohriať..

Ak som nepovedal dvadsaťkrát “poďme už domov”, tak ani raz..  Ale to ako keby som hrach o stenu hádzal! Lebo to už drží v ruke nejaký trdelník, zapíja vareným červeným, kritickým pohľadom kontroluje výrobu podpecníkov a zároveň túži po perníkovom srdiečku. A že či si nedám cigánsku, že by rada ochutnala

Nie nedám a poďme už!

Kecám, dal som si.. A aj zemiakovú placku

Zatiaľ nemám gule na to, aby som doma buchol po stole, a tak od stredy tŕpnem, aký program ku mne od šporáka doletí. Minulý týždeň ma to len tak lizlo, včera som sa radšej upratal na služobku, ale nasledujúci piatok počasie praje, a keďže nechcem zasa spať na gauči, tak tam budem trpieť znovu..

Dokonca som sa musel kedysi trepať aj do Viedne.. Celý deň v háji.. Lebo to je v móde a treba sa aj pochváliť kolegyniam.. A hodinu tliachať o tom, ako tam majú romanticky vyzdobený stromček a lepší turbopunč ako minulý rok. A že je lepší ako aj ten Bratislavský. No to čo nalievali predvlani na Hlavnom námestí, tak to konkurovalo tomu rakúskemu z 2016teho. Preberú genézu punča od Márie Terézie, a keď sa jedna vráti z WCka, tak to dajú ešte raz.. Lebo nepočula.. A že či si zoberieme domov hrnčeky na pamiatku..

Dve hodiny som ich vláčil v kešeni a štrngal

Kým mi narastie to, čo ma oprávni nastoliť patriarchát, skúšam všetko možné.. Najprv som sa chcel vyhovoriť na bezpečnosť, keďže sa na trhovisku stretávajú kriminálne živly. No zistil som, že hladnú ženu nezastaví ani MMA zápasník a keby jej skúsil niekto ukradnúť 5 éčiek na lekvárový pirôžtek, dotrhala by ho ako besná doga.. Škoda, že sme tam neboli, keď ten propán bután flamboval historický reliéf, to mi mohlo pomôcť.. No v mikrovlnke prehriata premastená nedopečená lokša, prevísajúca na oboch koncoch tácky ako špageta, plnená mikroskopickou vrstvou nutely, alebo pečeňovou paštikou, je silný argument.. Tak som to vzdal

Kam to všetko narve? eSko veľkosť, keď sa zduje tak eMko, ale zošrotuje toho ako kombajnista v objemovke. Sakra, doma navarené na tri dni, ale my sa musíme tralágať cez pol mesta a prežúvať gumenú žemľu za šesť éčiek v rytme koledy. Lebo kúzelná atmosféra, romantika a podobné kecy. A taký fajný segedín doma máme.. Skoro mi zabehlo, keď sa s jazvečíkovským pohľadom opýtala, či sa zajtra nestretneme po práci pred divadlom

Naobliekal som sa ako na himalájsku expedíciu, zvažoval som aj mačky, lebo nechcem sa tam niekde vysypať. Davy ušľapú sneh do lesklého zrkadla, aj príroda hodí pod nohy fajnovú poľadovicu. Hlavne vtedy, keď mám naliate. Masy gastronomických analfabetov sa zúrivo tlačia v radoch na presladené bolehlavy, a tak ani nepremokavá bunda by nebola od veci.. Furt sa tam niekto rozhadzuje rukami a samozrejme sa musíme vždy pchať tam kde je najviac ľudí. Lebo odborníčka na trhovú ekonomiku vyhlásila, že v okrajových stánkoch, kde je málo ľudí, určite nemajú dobré hriate

Ako správny gentleman, prerážam cestu davom, v koridore za mnou sa nerušene vychutnáva nejaký praclík a smerujeme k najväčšej kvalite.. No som zvedavý, čo to bude zasa za brečka  

A Ty, mamička s kočíkom, Ty sa kam hrnieš!! Čo nesedíš doma na zadku? Niekto drgne, spadne, rozleje a potom čo budeš robiť, čo? Keď už tak chceš štrúdľu, tak si doma upeč. Veď máš kuchyňu na mieru a stála brutálny majland. A pozvi známych, ak za niečo stoja, donesú aj klinčeky a škoricu.. Ďalší prípad pre sociálku je manažér cez zábavu, ktorý nechá nastúpiť v takej kemre detský folklórny súbor. Tak či tak, všetci sa tam prídu nachlastať a natlačiť, na kultúru každý kašle.. Nejaká hudobná kulisa je určite fajn, živé vystúpenie môže byť zaujímavé, ale tak maximálne fujara, niečo ľudové a len taký podmaz

A poďme už domov!

Už sme ochutnali všetko, ešte ostáva exkurzia po suveníroch.. Samozrejme nikde ani noha, mám priestor a záujem, debatujem s remeselníkom – sklárom. Riešime technologický proces výroby a je to neskutočne zaujímavé. Už mi ani zima nebola.. Zrazu otázka od mojej, že ktorý šálik by sa páčil mame, a že mám vybrať zo šiestich potenciálnych, ktoré jej padli do oka… Nezvyknem reagovať podráždene, no fakt ma to sklo bavilo, a tak odvrknem, že mi je to jedno, že Ty vyber

To som nemal…

Že ja som chlap, že sa mám vedieť rozhodnúť!  Že to je taký problém vybrať jeden šál?! Že vôbec nemám mamu rád a je mi vždy a všetko jedno.. A veľmi dobre si pamätá ako som predvlani urobil presne to isté, keď sa ma pýtala, aké kvety kúpime. A že mám vybrať kytice.. Nejaký problém mám zasa?.. Vtedy som sa tiež nezachoval ako chlap

Ale nebol to útok ako na Irak.. Pri tej kytici sa aj kvetinárka ukryla za kaktus. Téma Vianočný šál bola aj oproti šatám na svadbu (to som tiež skončil na gauči) pokojná konverzácia na intelektuálnej úrovni.. A že čo si myslím o fabre osvetlenia tejto a tejto historickej budovy.. Kokso, čo sa to deje? Asi mi pomohol ten plnený trdelník. Na toho pekára potrebujem vizitku. Toľko čokolády, všeliakého krému a šľahačky, čo v tom bolo, to by upokojilo aj ľadového medveďa! Môj názor na túto tohtoročnú úspešnú novinku som si nechal pre seba. To že som sa oň nepodelil, sa javilo ako výborný taktický ťah. Ak sa to chytí aj mimo sezóny, tak si to dajú patentovať.. Som sa chvíľku bál, či sa nepredávkovala cukrom, no vie sa hecnúť na takéto experimenty a má aj namakaný metabolizmus. Normálne som ju ešte chcel ešte niečím rozčúliť. Že čo spraví...

“Kto sa naje, ten sa neháda”

Ponúkol som vyhriate vrecká a s tajomným úsmevom Moni Lisy sme pomaličky prešli vysvietenou alejou k zastávke. V druhej ruke zvierala perníkové srdiečko.. To som mimochodom zvládol vybrať sám… Keby som ju naložil na iný smer, tak by si to ani nevšimla. V autobuse mi odmrzli prsty na nohách a už som sa usmieval tiež. Hlavne preto, že tu pôjdeme už iba raz

Určite by som to vedel sabotovať, zahrať soplík alebo niečo podobné, aby sme ostali doma. Ale už som to sľúbil a som predsa nejaký chlap. A tie placky boli celkom fajn. Ale treba z toho vyžmýkať olej a zohnať kečup

Milí priatelia, prajem dobrú chuť a pekný deň

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Dostali sme sa do civilizačnej pasce (píše Michal Havran)

Zostaneme opäť sami, rozhádaní s našimi priateľmi a spojencami, bez motivácie a plánu, bez peňazí.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Teraz Šefčoviča nastrkajú všade

Do prezidentskej zápletky už chýba len Danko.


Už ste čítali?