Vaše dieťa nie je hyperaktívne! Je iba nevychované a rozmaznané...

Autor: Peter Slamenik | 20.2.2020 o 19:02 | Karma článku: 12,00 | Prečítané:  2968x

Iba raz som v živote videl ako sa decko hodilo o zem. A nebolo to žiadne lacné divadlo. Posadenie sa na zadok alebo jemný kontrolovaný pád sprevádzaný sloňou slzou. Tento hyperaktívny sopliak to dal na pána!

Hyperaktívne podskočil, hodil šípku a ani trochu to netlmil!

Počas letu to pretočil do vodorovnej polohy a pristál na nose. A ani pri tom nemukol! Ale toho pleskáča bolo počuť až k pokladni!... Polka hračkárstva zmeravela od strachu a druhá chcela okrem záchranky volať aj sociálku. S takouto technikou, hádzania sa o zem, musí mať ten malý ancikrist veľa praxe. Keď takto sebou treskne trikrát denne, tak to už smrdí nezáujmom zákonného zástupcu... Veď si môže ublížiť! Lebo už jedno - jediné hodenie sa, by malo prinútiť ctených rodičov porozmýšľať na zmenou výchovy. Lebo ju asi očividne trošku dosť nezvládli!... Poznám rodiny, kde by ani jedináčik nemal šancu! A len by skúsil uvažovať o nejakom hádzaní sa... Vyfasoval by po zadku a minimálne týždeň bez večerníčka! A to jedináčikovia majú úplne bežne na ružiach ustlané až do dôchodku  

Šľahol sa o zem medzi legom a pucľami...

Nasmeroval to na regál s horúcou novinkou hasičskej stanice s piatimi kusmi zásahovej techniky v mierke 1:72... Tiež po tom tajne túžim, keby som nebol doma pod papučou, tak už skladám... Neviem, či to plánoval alebo či to bolo spontánne, ale týchto malých hajzlíkov by som nepodceňoval. Moc dobre vedia, čo robia. V Dráčikovi majú nalistované, stvoriteľov majú prečítaných a majú plné zoznamy ich slabých stránok. A potajomky kujú plány... Už mám nejaké dáta, s určitosťou to ešte neviem vyhlásiť, ale existujú nepriame dôkazy, že tí malí smradi dokonca vedia kedy chodí výplata! A v domácnostiach s oddeleným spálňami môžu využívať konfliktnú situáciu a vydierať na dvoch frontoch

A majú na to dosť času!

Aby rozmýšľali ako prechcať systém a posilniť si pozíciu... Postupne spracúvajú svoje okolie a stúpajú na rebríčku. Niektorí sú už dokonca hlavou rodiny! A už sa nemusia toľko hádzať o zem ako kedysi.. Sú takí, ktorí museli na to riadne zamakať, sem tam brnknúť po citlivej strunke, no niektorí sa do takého stavu rovno narodili. Závisí od výchovy... Boli časy, že aj v neúplných rodinách museli už aj škôlkári počúvať na povel, dokonca vynášať smeti.. No v dnešnej dobe, ku kontajnerom chodí iba ten necharizmatický tučko, slaboch s vyhoreným genofondom, ktorý iba sem tam odlepí zadok z gauča. A keď sa zrovna nevadí s tou nádherou, ktorá by mala prestať bojovať proti prírode a radšej v tej nóbl kuchyni upiecť nejaký normálny koláč... Tak ide radšej na cigaretu a vyvenčiť čokla... A aj ten chlpáč už nie je dávno taký hit ako keď na piate narodky vyskočil z krabice.

Ale teraz už vážne

Odporúčam sadnúť si v tej kuchyni a rozdebatovať to... Chápem, že nejaké obdobie vzdoru je sprievodný jav vývinu každého cicavca. No treba rozlíšiť, čo je prejav vyzrievania osobnosti a čo je obyčajné trucovanie. Ktoré môže viesť k teatrálnej scéne u Dráčika... Keby sa mi to stalo, tak verejne priznám, že som zlyhal a podstúpim vazektómiu. Tiež verejne. A odstúpim...

A to je nejaký problém zahnať decko do úzkych, medzi chladničku a kuchynskú linku? A po ukončení konzultácie, nechať ho trošku vyrevať a potom za ušisko ťahať svinským krokom do detskej izby upratať hračky? Ktoré sa mimochodom mali upratať už pred hodinou? Myslím si, že by to nemal byť vôbec žiadny problém. Zopár storočí to perfektne fungovalo a zrazu to nie je správne?

Duel pri obede, či kapusta je až tak zdravá a poskytuje až tak široké spektrum vitamínov ako tvrdia najnovšie výskumy, tak o tom sa dá do určitej miery polemizovať... No tak či tak, aj najväčší štvorročný fanúšik fastfoodu to musí zjesť a nech to trvá kľudne aj hodinu! Máme predsa čas... A ak dve, tak okrem dezertu môže zabudnúť aj na rozprávku a pred spánkom si ešte pozrieme šlabikár. No a čo, že je sobota!... A nech je rád, že pri tej kapuste môže sedieť! Lebo môže kľudne aj stáť! Stačí povedať... Alebo kľaknúť si do kúta! Aj to vieme. A to ešte nikoho nezabilo, či?... Ja som sa čosi nakľačal. A dnes dám bez problémov hlboký drep na jednej nohe a segedínu si vždy rád pridám

Treba analyzovať situáciu, povedať si, kde sa stala chyba a okamžite prijať nápravné opatrenia.

To je jediná možnosť! Kým ešte nie je úplne neskoro! Keď už fagan bude chodiť na strednú, už Vás bude mať úplne na saláme... Ušetrím Vám čas a výhovorky. Nemá to nič spoločné s génmi. Ani s dnešnou digitálnou dobou a ani so zverokruhom a podobnými sprostosťami. Je jedno, že darca spermií bol škorpión. Alebo možno lev... A malý je po ňom a už sa s tým nedá nič robiť... Hm, veľký omyl!... Vtedy mu len prostredie dovolilo chovať sa ako debil!  A keby narazil na tvrdšieho chlapa, skrotol by ako baránok a mlčal by v kúte ako ryba. Takže horoskopom to nie je a problém je jednoznačne vo vedení! Treba okamžite odstrihnúť internet, všetky svokry a aj kamarátky s rovnakým hyperaktívnym zahmlením mozgu, ktoré sa ukrutne nudia a čítajú blbosti... To sú primárne zdroje donebavolajúcich nezmyslov, pseudoodborníkov, ktorí vyhlasujú, že kamarátsky prístup založený na otvorenej priateľskej komunikácii medzi rodičom a dieťaťom je jediný spôsob ako vychovať sebavedomého človeka so zdravým zmyslom pre realitu a s miernym nadhľadom...

Pri takomto prístupe sa hádžu v hračkárstvach už spomínané hlavičky, papajú sa iba burgre a do polnoci sa kuká telka... A na druhý deň sa zasa iba nudia a čumia na bedňu, na striedačku s tabletom... A keď sa tak nedeje, tak revú ako paviány, hádžu o zem hračky, neskôr samých seba a časom si to hodia aj rodičia. Decko je ľavé, lenivé, drzé, hlúpe, rozmaznané... V odbornom preklade hyperaktívne. Inteligentnejšie matere používajú výraz ADHD. To diagnostikovali podľa aktuálneho dotazníka, ktorý práve frčí na nete.

Vaše dieťa sa nedokáže sústrediť?... No ani sa nečudujem, keď ho len tak odtrhnete od monitora kvôli nejakému blbému kresleniu alebo čítaniu zvieratiek z leporela. Má rozpozeraný seriál a chcete od neho imitovať mačičku, psíčka, alebo písať úlohy. Sa na tie kraviny môže zvysoka vykašľať! A keď mu zoberiete diaľkové, tak ho chytí astmaticko - hysterický záchvat so sprievodnou penou

Vaše dieťa je hlučné?... Samozrejme, keď dvakrát ročne, naposledy predvlani, si dedo dovolil upozorniť malého nerváka, že nemá hulákať! Veď má posledné slovo od okamihu ako sa naučil rozprávať a všetci sú nastúpení na povel. Aj stará mama o paliciach je tiež pripravená vyštartovať, keď vnúčik zareve... A bežne vykrikuje cez dve miestnosti, že nebude obedovať teraz. So zvyškom rodiny. Ale až o chvíľku. A čo bude na ten obed?

Vaše dieťa má ťažkosti so samostatnou prácou? Problémy s plnením príkazov? Má neporiadok vo svojich veciach?.... Vážne? A čo ešte?

Keď už hyperaktivita prepukla do takého štádia, že už tomu verí aj ten pes, tak nápravné a preventívne opatrenia môžu byť jemne drastické. Ale musí to byť! Dá sa to ešte zastaviť a otočiť správnym smerom... Ešte nie je neskoro. Len treba trošku pritvrdiť... Keď sa decko vysmieva z drevenej mini varešky, ktorú už zúfalá mater vytasila zo šuflíka, tak predsa máme aj iné náradie! Napríklad tá veľká lopata, ktorou sa miešajú škvarky na zabíjačke. Tým by sa dala riešiť aj snehová kalamita na Hornej Orave. Takže prinútiť drzého zasrana k troške úcty by nemal byť problém. Napríklad, ja osobne, keď som musel čeliť takejto hrozbe, nasledujúci mesiac som sekal dobrotu. A to som býval celkom hustý rebel!

Len sa toho netreba báť... Moje milé mamičky. Respektíve milí ocinkovia, ktorí ste ešte na blízku a ešte stále máte nejaké práva zasahovať do výchovy

Uvedomte si, že Váš súper je síce vychcaný, ale furt je to iba decko! Síce dokáže namaľovať domček jedným ťahom, ale Vy ste predsa inteligentnejší. Či?... Na ten piedestál ste ho vyložili bez zásluh a užíva si to. A cíti sa skvele! Hrá na city, je to zákerák, ktorý má v plienke esá a baví sa na tom ako mu to všetko žeriete. A keby ste aj pritlačili na pílu, ešte stále je tam dostatočná vata, aby bola aj ovca celá a vlk sýty. Namiesto kontrolovanej slobody, ktorú by ste mali nastaviť, dosiahnete víťazstvo, ktoré ma cenu iba pre Vás

Berte to ako hokejový zápas. Niekto musí byť tréner, niekto zberá puky... Keby všetci boli kapitáni, tak nepostúpime ani zo skupiny! Takže hierarchia je nevyhnutná a nebude sa o nej diskutovať. Nastaviť mantinely, určiť pravidlá a pochopiť, že bez prísneho vedenia to nejde. Trestná lavica schladí všetky temperamenty a dá sa povedať, že trošku športu vie utlmiť aj tú záhadnú hyperaktivitu. Či ako sa ten nový trend volá...

Ja netvrdím, že je nutné od narodenia nabehnúť na sparťanský režim. Po prebudení tristo klikov a stravovacia jednotka iba za dobrý výkon v šprinte... Alebo v prípade akéhokoľvek prejavu neposlušnosti zvesiť remeň, ktorý je pripravený v každej miestnosti. A že treba na decká za každú blbosť hulákať a nadávať ako pohan. Alebo že namiesto ťapušiek po zadočku, im natiahnuť taký príklep, že preletia obývačku... Aj keď niektorí rodičia by si možno zaslúžili takto trošku preškoliť a prevychovať.

Ja viem, že máte pre Vášho moderného potomka naplánovanú skvelú budúcnosť... Viem, že ho o dvadsať rokov vidíte ako generálneho riaditeľa, husľového virtuóza, či majstra sveta. Najlepšie všetko dohromady, že? No ale s takýmto štýlom výchovy sa Vám to určite nepodarí... Keď manažér vyletí z rodičovského hniezda, tak na internáte určite, no možno už na základke, môže zažiť celkom silný šok. Určite sa tam nájde nejaký Sparťan, ktorý ho za blbosť zamkne na záchode

Takže skúste na tom zapracovať, lebo Vaše ratolesti sa budú až do maturity hádzať o zem a vytierať podlahy... Možno ešte aj dosť dlho potom, k čomu im niekto veľmi rád pomôže

Milí priatelia, hodu o zem zdar a prajem pekný deň

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michala Havrana

Veľká noc je sviatkom porážky smrti a úzkosti (píše Michal Havran)

To, čo dnes potrebujeme, je politika nádeje.

Opáskovaní a strážení. Matovič uzavrel na Spiši päť osád

V osadách je málo nakazených na to, aby ich zavreli.


Už ste čítali?