reklama

Aj Poliaci majú svoje Tatry

Keď zvládnete všetky povinné túry na slovenskej strane, tak skúste preliezť cez hrebeň, kde aj naši severní susedia majú čo ukázať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Patrí im asi pätina územia Tatranského národného parku. Neviem, akým kľúčom to vtedy rozdeľovali, ale čo sa týka kopcov a štítov, tak to sme už vôbec neboli takí štedrí. Niekedy rozmýšľam nad tým, či sa s nami nepokúšali vykšeftovať ešte nejaké hektáre navyše. Vôbec by ma to neprekvapilo... Ich obchodný talent je známy po celom svete a Amíci môžu byť radi, že o ich ponuke na Aljašku nevedel už nikto iný. A už vôbec by ma neprekvapilo, keby im naši omámení súdruhovia predali, napríklad polovicu Gerlachu!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dostať sa do Poľských Tatier nie je žiadna sranda. Treba sa tralágať cez Oravu do Zakopaného, alebo naokolo, cez nejaký Ždiar do nejakej Lysej Poľany. A odtiaľ ešte hodný kus šľapať k nejakému kopcu... To by tiež nebol až taký problém, ale po dvoch dňoch prevýšení a vyspávaní kade tade na verímboha pri potoku a spoločenskej únavy, treba k tomu autu znovu dopochodovať, dostať sa nejako na Slovensko a podvečer sa tešiť na zápchu v Ružomberku! Alebo v Strečne... Niekedy by som chcel byť východniar!

Jeden hraničný prechod do Poľska ide aj cez Rysy (2503 m n. m.). Veľmi zábavná turistika, slabším povahám môže ten kilometrový pohľad dolu k Morskiemu oku (1400 m n. m.) trošku nariediť stolicu. Ale ani to by nebol problém. Rovnakou cestou sa ide aj domov a po Štrbské pleso (1346 m n. m.) to v nedeľu poobede môže byť nekonečný príbeh. No vždy a všade je nejaká dlhočizná dolina a asi iba na Kriváň sa začína stúpať už z parkoviska

SkryťVypnúť reklamu
reklama
na tom jednom Rysom hrbe ma raz chytila búrka
na tom jednom Rysom hrbe ma raz chytila búrka (zdroj: P.S.)

Samozrejme, že tých tatranských hraničných prechodov je oveľa viac. Ale už vyššie spomínaní, politickí darmožráči, ich zarazili. Strážcovia parku sa síce vyhrážajú pokutami! Že ochrana prírody a kamenné lavíny a podobné vtipy, ale vedel by som ho presvedčiť, že práve jeho konanie je protizákonné!... Ale čo oko nevidí, srdce nebolí, že? A turistická premávka je v tých oblastiach takmer nulová, keďže všetci tatranskí rangeri sú nasadení na dobíjačov Tatier. Či ako sa tá nová skupinka zelenáčov volá... Napríklad také Hladké sedlo (1993 m n. m.) je veľmi príjemná skratka. Síce dosť náročnejšia, ale tiež možnosť, je aj Mengusovské sedlo (cca 2300 m n. m.). A aj také, trošku kosodrevinou zarastené, Chalubinského vrátka (2020 m n. m.) sú vstupnou bránou do Poľska. Kľudne si tie cesty skúste! Síce z našej strany to nie je také prešľapané, ale Poliaci neblbnú s nejakými zákazmi, z ich strany tam vedie pohodlný a značený chodník. Alebo si tam najmite horského vodcu! Keď už chcete „chrániť“ tú prírodu...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
u nás asi došla farba
u nás asi došla farba (zdroj: P.S.)
Tu by Vás nikto nemal buzerovať
Tu by Vás nikto nemal buzerovať (zdroj: P.S.)
Prečo nemal za stieračom pokutu?
Prečo nemal za stieračom pokutu? 

A čo tak takto: Zaparkujte v Podbanskom...

Nezľaknite sa Tichej doliny. Alebo Kôprovej... Sú to síce najdlhšie asfaltky v národnom parku, ale predsa máte v aute bicykle. Jedna má okolo dvanásť kilákov, druhá asi osem, obidve tak po tristo výškových. Niekoľkokrát som to už šľapal na pešo, no nikdy viac. Hlavne naspäť!... Na galusku to už nie je, ale na iných modeloch sa to dá cestou naspäť prefrčať už za 20 minút. Hore-dolu ušporíte okolo 5 hodín. Šesť, ak sa budete kúpať v potoku, čo vrelo odporúčam. Ale tak či tak, pol dňa v háji!... Ale páčilo sa mi, že tam nie je ani noha, a všetky ďalšie doliny ako Temnosmrečinská, Kobylia a Hlinská sú úplne prázdne, že tam môžete pobehovať aj nahatí. Táto dvojkolesová metóda Vás do toho Poľska dostane rýchlejšie ako diaľnica naokolo. Zjazdom naspäť dolu je to celkom zábava, ale bez okuliarov to neodporúčam. Muchy Vám zalezú až za sietnicu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
cesta je cieľ
cesta je cieľ (zdroj: P.S.)
Aj Červené vrchy (to zelené vzadu) sú veľmi pekné
Aj Červené vrchy (to zelené vzadu) sú veľmi pekné (zdroj: P.S.)
na to špicaté vzadu ideme
na to špicaté vzadu ideme (zdroj: P.S.)

Ak sa chcete len trošku vyvetrať, tak odporúčam zaujímavý jednodňový párový variant. V Podbanskom si môžete kopnúť pol deci a môžete vyraziť. Jeden párik pôjde Tichou, druhý Kôprovou. Na konci nechať bicykle, zašiť ich do húštiny alebo len tak zamknúť. To už musí byť jaká náhoda, aby turista, bol aj zlodej a mal v batohu kliešte že?... Takže páriky vyrazia... Ak sa majú stretnúť na pol ceste, niekde v sedle Závory (1870 m n. m.), ten tandem z Tichej doliny musí byť viac namakaný. Majú to o tri kilometre dlhšie. Alebo ten z Kôprovej môže mať nejaké nemravné úmysly v čučoriedkach... Už v spomínanom sedle si znovu štrngnúť a spoločne ešte vystúpiť cez Hladké sedlo na Hladký štít (2065 m n. m.). A to čo odtiaľ uvidíte Vás nadchne. To sú tie Poľské Tatry!

Závory, tu sa stretnete. Temnosmrečinská dolina vzadu
Závory, tu sa stretnete. Temnosmrečinská dolina vzadu (zdroj: P.S.)
Nedá sa stratiť. Žltočervená je Tichá, zelenomodrá je Kôprová
Nedá sa stratiť. Žltočervená je Tichá, zelenomodrá je Kôprová (zdroj: P.S.)
Makači pôjdu tadiaľto
Makači pôjdu tadiaľto (zdroj: P.S.)
Čučoriedkári tadiaľto...
Čučoriedkári tadiaľto... (zdroj: P.S.)
Odmena v Hladkom sedle
Odmena v Hladkom sedle (zdroj: P.S.)
Bonus z Hladkého štítu
Bonus z Hladkého štítu (zdroj: P.S.)

Keďže ste prišli iba na jeden deň, tak sa treba vrátiť a zostúpiť naspäť do sedla Závory. Ale na spiatočnú cestu si s druhým párikom vymeníte kľúčiky od zámkov, paranoidnejší aj súradnice kriakov kam tie bicykle zakopali. A môžu vyraziť. Okrem výmeny trasy, pokrokové páry môžu experimentovať s výmenou partnerky. To som už zažil! Ale ak dievčence sa chcú osamostatniť a poklábosiť o sprostostiach, treba im vysvetliť, že táto oblasť je veľmi bohatá na medvede!... Trošku im stisne, pricucnú sa na Vás a budú súhlasiť aj s takými vecami, ktoré ste sa vždy báli opýtať... A tak dať si ešte po jednom frťanovi, vyraziť sa spiatočnú cestu k bicyklom a pohodlne až k autu

Každý fanúšik prírody a geologických anomálií, po tom, ako zočil tú poľskú stranu, tak určite zatúžil po dôkladnejšom výlete do týchto končín... Google to má celkom dobre zmapované, aj nejaké články vo veselej poľštine sa dajú na nete stiahnuť. Orlia Peršť, Liptovské múry, Swinica, Mengusáky, kopa plies a už spomínané Rysy. Tak veľa zábavy, a tak málo času, že?... Ale bicykle v kufri sú výborný začiatok!

V predvečer expedície kopnúť jeden v Podbanskom, bicykle odparkovať pri Liptovskom košiari a tentokrát bez dievčat zakempovať v Hladkom sedle. Nie že by sme si to nechceli spestriť, ale takú raketu, ktorá bude tri dni šľapať bez sprchy, nemá doma každý... A ani karimatku netreba. Tak tam je mäkkúčko!... No načo je dobré v sobotu, o štvrtej ráno strašiť na diaľnici?!... Keď už v piatok po šichte sa dá nabrať ten správny smer a ešte pred západom slnka nabrať tisíc výškových... Interhotel v tráve pri kosodrevine ponúka doslova plnú penziu. Ak máte v parte aj vášnivých kuchárov, tak v slabších dňoch dostanete tak hustú fazuľu, že v nej stojí lyžica. A ako druhé zvyknú byť cestoviny. Keď sa hecnú, tak pečú fašírky a vrchol boli burgre!... Nevariči len tak nesedia na zadku! Majú tiež dôležité úlohy. Najvyšší level bolo zbehnúť do doliny po vodu, kde preukázateľne býva medveď! A nalievajú tekutý svetrík a šúľajú cigarety. Po večeri je diskotéka... O jedenástej aj najsilnejšie kusy zalezú do spacákov, pretože o piatej je budíček. Budú sa podávať ovsené vločky, všelijaké ovocie a káva

varíš, varím, varíme
varíš, varím, varíme (zdroj: P.S.)

Je sobota, šesť ráno a nikto nemá gule na odvážne termíny zo včera a rozopnúť spacák...

Ešte sa dá trošku motať po táborisku, ale pokiaľ sa ide na Orliu Peršť, tak do siedmej treba vypadnúť.... Krížom cez údolie k Čiernej skale a potom veľmi príjemným traverzom do sedla Záwrat (2159 m n. m.). Odtiaľto začína veľmi výživná hrebeňovka, Orlia stezka, Orlja prť, každý to volá inak, na mapách značená čiernou farbou. Neviem ako k tomu strašidelnému odtieňu prišli, ale sú to asi štyri kilometre feratoidného terénu, miestami je veľa zabezpečovacích pomôcok zbytočných, niekde by sa ešte trošku železa mohlo pridať. No na Slovensku to nemá obdoby, možno niektoré pasáže z Lomničáku by sa na to chytali. Ale ten rozsah je bezkonkurenčný. Atraktívna kombinácia stúpaní a klesaní, sem tam sa treba niečoho lepšie chytiť, sem tam človek stvrdne na nejakej kramli. Lebo pred ním nejaký kaviarenský típek nevie, čo s končatinami. Ale keďže turistika je trendy, tak to predsa tiež musí dať! A samozrejme cvaká fotky a feratový set!... Takže aj preto treba kopnúť do vrtule, aby ste niektoré jednosmerky okolo Kozieho vŕšku (2291 m n. m.) prefrčali bez zbytočných čakaní. Je nutné podotknúť, že Poliaci sú majstri sveta v turistike, za dobrého počasia sú ich všade kolóny, na tejto trase ich zvyknú tiahnuť stovky. Je to tam fakt paráda, v niektorých miestach ešte je ešte aj v auguste trošku osviežujúceho snehu... 

Orlia peršť
Orlia peršť (zdroj: P.S.)
Dáte asi desať štítov nad 2000 m n. m.
Dáte asi desať štítov nad 2000 m n. m. (zdroj: P.S.)
profil Orlej stezky
profil Orlej stezky (zdroj: P.S.)
nad nami iba nebesá
nad nami iba nebesá (zdroj: P.S.)
Takto to tam nejako vyzerá
Takto to tam nejako vyzerá (zdroj: P.S.)
Treba dávať pozor
Treba dávať pozor (zdroj: P.S.)
Na Krížnej... Síce slnečno, ale fúkalo neskutočne
Na Krížnej... Síce slnečno, ale fúkalo neskutočne (zdroj: P.S.)
Ženích nezvládal manžetové knoflíky
Ženích nezvládal manžetové knoflíky (zdroj: P.S.)
V plnej poľnej sa blbo lezie
V plnej poľnej sa blbo lezie (zdroj: P.S.)

Nie je to nebezpečné! Ale bacha na to, aký amatér je za Vami! Či sa to hovädo nedrží rovnakej reťaze! Alebo Vám s ňou nešermuje popri členkoch! Lebo to sa dá veľmi ľahko, niekoho zostreliť do rokliny!!! Bacha na to dobre!?

Končí to v sedle Krzyźne (2112 m n. m.) a odtiaľ pekne krásne po žltej dolu kopcom, ostrých päťsto výškových, trošku kolená potrápiť. Ešte je iba obed, ale ak už máte dosť, alebo ak Vás prekvapilo počasie, tak to čo z Vás ostalo môžete zložiť na terase chalúpky v doline piatich poľských plies. Narátal som iba štyri, ale možno mi niečo ušlo. No a na toto sa nechytáme. Tá naša žaburina na Štrbskom, husto obrastená nehnuteľnosťami, ktorým všetci prajeme plesnivé múry, a to o trošku lepšie Popradské, odkiaľ potápači vyťahujú, haldy bordelu, tak tieto poľské vyzerajú trošku inak. Keď jemne pofukuje, tak 30m/s, tak to má aj vlastný príliv a cítil som sa ako na Liptovskej Mare. A pozerať na to z okolitých hrebeňov, no fantázia...

Nestratíte sa, všetci idú na pivo
Nestratíte sa, všetci idú na pivo (zdroj: P.S.)
Chalúpka piatich poľských plies
Chalúpka piatich poľských plies (zdroj: P.S.)

Kto si nedal Žurek, nebol v Poľsku! Kyslá zemiaková polievka, s vajíčkom a nešetriť kôprom. Za tri éčka... Gastronómia fajn, priestory celkom ujdu, dá sa platiť kartou, obsluha vždy dodrží, čo vykrikuje spoza pultíka. Napríklad tú záverečnú! 21.01 zabednia výdajňu a môžete sa aj na hlavu postaviť. Ja neviem ako u Vás, ale MY, odchovanci fatranských končiarov sme zvyknutí, že pokiaľ sa nájdu minimálne dvaja smädní, tak slečna za pípou má smolu. Ale na tom pive by mohli zapracovať...

Ako poobedný trip odporúčam vychádzku k Morskiemu oku. Toto komerčné jazero je asi na každej pohľadnici. Mraky ľudí, kočíky, a už aj tu zavadzajú a kolízne situácie spôsobujú elektrické kolobežky. Nejako medzi týmito neprispôsobivými indivíduami a škodnou cyklo chodníkov treba prekľučkovať. Či sa vrátite po rovnakej trase, alebo sa hecnete po žltej cez Hrubý štít (2172 m n. m.), to je na Vás. Ale keďže plná poľná ostala na chalúpke piatich plies, tak nie je o čom a ide sa... No suma sumárum, okolo 20 km a 1700 výškových, je celkom záhul a myslím si, že na jeden deň celkom aj dosť. Zlatým klincom dňa je večera. Keďže obed bol veľmi jemný, žurek a sušené ľahko stráviteľné sacharidy, tak poľná kuchyňa sľubuje proteínové bomby! Turčianski michelini sa zvyknú v druhý deň vytiahnuť a okrem hustej zeleninovej polievky býva aj perkelt! Treba si urobiť silný základ, pretože dneska to môže skončiť všelijako. Večierka v ubytovacej časti, neviem kedy je, nikdy som tam nechrápal, ale za päť éčiek sa dá zložiť aj v jedálni. O jedenástej spracú všetky stoly a tridsať ľudí si tam pohodlne ľahne a poprdkáva... Ale to by museli motyky padať, aby sme vonku nespali. A tak terasa je naša! Nikto Vás nebude buzerovať, chatár ráno potichučky chodí okolo, len aby nezobudil. Skúste zalomiť niekde na Slovensku. Koľko ľudí o Vás náhodou zakopne

Kolečko na poobedie
Kolečko na poobedie (zdroj: P.S.)
Poobedná prechádzka môže zabolieť
Poobedná prechádzka môže zabolieť (zdroj: P.S.)

Ktosi mal včera silné reči, že vstávame o piatej. Vykrikoval to z radu od výčapu, kde ešte dve minúty pred záverečnou objednával pivo. Na otázku krčmárky „koľko“, odpovedal „nestrácaj čas“.

O siedmej sa vyráža. Dnešný pohodový úsek má okolo 13 kilometrov, na úvod po modrej celou dolinou až k sedlu Záwrat, kde sme včera štartovali do Orlej stezky. Po ľavej ruke, je spomínané Hladké sedlo. V prípade, že Vás naháňa nejaký mrak, netreba sa hrať na hrdinov a presne tadiaľ zdrhať... Takže dnes je na pláne Swinica (2301 m n. m.), najvyšší vrch Poľska. V súčasnosti je chodník uzatvorený! Odlomil sa tam taký kus materiálu, že by z toho mohli vyrobiť jeden kvalitný diaľničný obchvat! Spadlo to síce na chodník, no dá sa cez to dostať. Poliakom to tiež žily netrhá, chodia si tam zabehať. Je to jednoduchý štít, strašidelné pasáže istia kramle... Na vrchole by ste čakali nejaký kríž, že? Lebo tento národ to s Bohom odjakživa myslí vážne, a aj pri našich kopcoch to je povinná výbava. No nič tam nie je. Škoda, mám rád tieto symboly...

a ide sa domov
a ide sa domov (zdroj: P.S.)
Sedlo Záwrat... Nedívať sa dolu
Sedlo Záwrat... Nedívať sa dolu (zdroj: P.S.)

Strmo z kopca cez jazykolamy typu Skrajna Turnia (2097 m n. m.) alebo Pośrednia Turnia (2128 m n. m.) až ku lanovke Kasprov vrch (1987 m n. m.). Kasper je kilometer vysoká zjazdovka, vraj to končí v Zakopanom priamo na Vianočnom trhu pri stánku s punčom... Aj tu by si naši kontroverzní podnikatelia v cestovnom ruchu mali vziať príklad a naštudovať miestny cenník skipasov... Dlho sa tu nezdržiavať, pretože Vás čaká to najkrajšie! Možno ešte po jednom pive na hydratáciu, možno dve...

Diaľnica Swinica - Kasprov
Diaľnica Swinica - Kasprov (zdroj: P.S.)
Trošku veterno za Swinicou
Trošku veterno za Swinicou (zdroj: P.S.)
Kasper
Kasper (zdroj: P.S.)

Zelené cik-cak klesanie do Tichej doliny, ktorá sa už pomaly zbiera z kalamít. Mám to tam rád. Všade rastú kvietky, príjemne pofukuje, papraď ma hladká po lýtkach, v dolnej časti lesík a už počujem žblnkať potôčik! Už sa teším ako tam ponorím otlaky a kŕčové žily... Frajeri môžu ísť aj po pás! Na týchto miestach som zvykol mať trošku nervy, pretože na parkovisko je to ešte poctivých dvanásť kilákov!12000 metrov, cirka 15000 krokov... Poézia pre vibramy, a už ani pálenku nemáme... Ale zato máme bicykle! Slzy Vám vyhŕknu do očí, keď ich vyhrabete!!! A to je ešte iba jedna po obede! Takže východniari ešte balia rezne a smerom na Bratislavu tú Ivachnovú len tak preletíte

Zelený cik-cak po žltej
Zelený cik-cak po žltej (zdroj: P.S.)
aj kolenám niečo...
aj kolenám niečo... (zdroj: P.S.)
to je ten cik-cak
to je ten cik-cak (zdroj: P.S.)
ja
ja (zdroj: P.S.)

Alebo čo tak takto: Zaparkujte v Podbanskom...

Logistika úplne rovnaká, len na večeru v Hladkom sedle by som si dal plnenú zemiakovú placku. A na vrch trošku syra. A kľudne aj na pikantno... Musím to niekedy nadhodiť, uvidíme, či sa kuchyňa chytí!

Ale tentokrát neprekročíme hranicu! Ale vydáme sa po hrebeni, ktorý kopíruje štátnu hranicu a volá sa to Liptovské múry. Prečo tam nie sú namaľované značky, sa opýtajte ožratých súdruhov, ale ja môžem kľudne vyhlásiť, že je to technicky nenáročný terén. Na jednom komíne mi síce Riči zobral batoh, ale mám rameno po kompletnej rekonštrukcii, a tak som to nechcel siliť... Pohybujeme sa vo výške 2000 metrov, tráva, hlina, nabudúce beriem tenisky!... Je tu fantasticky. Po ľavej strane Orlia stezka a všetky tie poľské jazerá, na druhej Temnosmrečinská dolina. Podľa mňa asi najkrajšia dolina v celých Tatrách. Keď trošku zdvihnete hlavu, aha, Vysoká, Kôprovský, aj z Kriváňa trošku trčí. Za chrbtom Západné Tatry ako na dlani... No je tam čo pozerať!

Liptovské múry - pohľad do Poľska
Liptovské múry - pohľad do Poľska (zdroj: P.S.)
Liptovské múry - pohľad na Slovensko
Liptovské múry - pohľad na Slovensko (zdroj: P.S.)
Liptovské múry - pohľad na Morské oko a Mengusák
Liptovské múry - pohľad na Morské oko a Mengusák (zdroj: P.S.)

Netreba sa nikam ponáhľať. Po Hrubý štít to bude na dve hodinky, s krátkym šlofíkom za Vyšným Kostúrom (2083 m n.m.) to budú možno aj tri. Stále treba obdivovať tú Temnosmrečinskú. Keďže tam nevyrástla žiadna chata, vyhliadková veža ani trápna prechádzka v korunách stromov, tak tam nikto ani nepláchne. Može tam byť zaujímavý bivak, v tom mini vodopáde medzi horným a dolným (po správnosti vyšné a nižné pleso) môže byť príjemná vírivka... Nemusíte schádzať na Hrubom, môžete potiahnuť po Chalubinského vrátka! Tam už nejaký piatok noha Slováka nevkročila... Mohlo by to byť celkom fajn miesto na kratší obed, a omrknúť ten zatvorený chodník okolo Mnícha (2067 m n. m.) do Hincovho sedla. To už neviem, čo sa tu muselo stať, keď Poliaci zatvorili nejaký chodník! A už iba čo kameňom dohodiť, tak tam sú traja Mengusáci... Veľmi impozantné zoskupenie troch štítov, keď sa lepšie zadívate, tak v stenách vždy niekto lezie. 

toto všetko by bolo treba skontrolovať
toto všetko by bolo treba skontrolovať (zdroj: P.S.)

Ale už poďme ďalej, po červenej, po žltej prudko z kopca k Morskiemu oku. Ak bude počasie, čas a nálada, tak ešte krátka prechádzka k Čiernemu stavu. Buchnúť Mengusovské sedlo, Rysy alebo Žabý štít by už bolo asi veľa, ale nezabúdajme, že k týmto vrcholovkám sa nastupuje práve od tohto plesa. Neviem, čo tam je za mikroklíma, ale keď sme tam spali, tak padlo toľko rosy, ako keby napršalo. A mám dojem, že sa aj hladina zdvihla. Na Morskom oku sa tiež da prenocovať, rovnaký štýl ako chalúpke piatich plies, takže dávajte bacha na tú záverečnú, aby ste neostali smutní! Na druhý deň je to rovnaká pesnička cez Swinicu a Kasprov vrch ku bicyklom. Orliu stezku do protismeru neodporúčam, našľapete sa ako kone a v polovici musíte ísť dolu takým strmákom, že keby mali Vaše kolená nohy, tak Vás nakopú do zadku!

Tak ako? Kedy idete do toho Poľska?

Milí priatelia, prajem šťastnú cestu a pekný deň

Peter Slamenik

Peter Slamenik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  175
  •  | 
  • Páči sa:  1 024x

"zvedavý cestovateľ, nepochopený básnik, hanblivý extrovert, diaľkový chodec, večný optimista, sklamaný idealista, trpezlivý čakateľ, hustý dobrodruh, opatrný horolezec, samouk histórie a beznádejný romantik" Zoznam autorových rubrík:  V zdravom tele z dravý duchVšeličoSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu