reklama

Po šiestej špajchli v nose došlo aj na mňa

Celkom dobre mi to vyšlo na tie sviatky, že?... Ale najradšej by som si to odbil počas letnej dovolenky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Síce už na Mikuláša to vyzeralo so mnou všeliako. Ale vtedy ma to asi iba lizlo... Vtedy som sa ráno prebudil a cítil som sa ako keby ma ten Mikuláš ovalil batohom po hlave. Ledva som sa vyhrabal z postele. Ako keď seknete zopár poldeci na lačno a blbo to vyspíte... Okrem toho mi tieklo z nosa ako z pokazeného vodovodu a ani kapacita pľúc nebola ako za mladi... To všetko by sa dalo prirovnať ku klasickému soplíku, ktorý ma každoročne o takomto čase zvykne na týždeň pribiť do postele. Ale pri rannej káve som si už diagnostikoval tú správnu chorobu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pijem nesku... Polievková lyžica, kopcom, zalejem do krígľa a s mliekom jedna k jednej. Také väčšie kapučínko, ale mám to tak rád... A nič! Ty vole, prúser!!! V strese odskrutkujem dózu, vrazím tam frňák, dlaňami vytesním bočné medzery, dám asi najhlbší kontrolovaný nádych nosom v mojom živote... A zasa nič! Letím do kúpeľne, tentokrát skúsim zubnú pastu a odskrutkovanú tubu vrazím rovno do nosa... Nič netreba vytesňovať, sadlo to úplne natesno... A zasa nič!

Ďalšiu hodinu som strávil na internete... Preštudoval som odborné štúdie všetkých renomovaných univerzít, ktoré sa venovali diagnózam, pri ktorých je strata čuchu bežným, respektíve menej častým prejavom. Pod tlakom aktuálnej situácie som vyhodil ebolu, či syfilis a venoval som sa iba tej korone. Fakt zaujímavé čítanie, ten mechanizmus replikácie s tvorbou transkriptorov ma úplne dostal... Keď začalo svitať, tak som o genetickej štruktúre koronavírusov vedel viac ako hlavný hygienik. A neustále som hľadal po byte nové výzvy na očuchanie... Trošku som zavoňal med, mám dojem, nebol som si úplne istý, ale to som začal cítiť hlavu, kolená a tri kýchnutia za sebou už veru neboli na zdravie. Čím viac som do toho prenikal, tým viac príznakov som si vytvoril a už mi chýbala iba zvýšená teplota. Lebo nemal som to čím zmerať... Keby bola ešte tma, tak odtrhnem susedovi z fasády teplomer a vrazím si ho pod pazuchu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zhltol som Paralen, kýbel čaju a hybaj ho na antigén. Cestou som skočil na benzínku, tankujem naftu a keď som docrkával do dvacky, tak mi prišiel na rozum geniálny nápad, ten najspoľahlivejší test... Pištoľ som si natiahol až k nosu, najprv jedna, potom druhá dierka a na záver som pokľakol k otvorenej nádrži. A nič... Kokso, kovid ako vyšitý! A ako mám teraz ísť zaplatiť?... V strese dobehnem na Antolskú, tam dvesto metrov ľudí s rovnakým problémom ako ja. Kto vie, či tiež skúšali fetovaciu metódu... No nič, tu by som iba jamu vystál, idem ja do nejakého nóbl labáku.

Veľmi expresne, ani nie za desať hodín, slečna v skafandri mi vrazila tyčinku do nosa. Táto Mikulášska sranda ma stála 70 éčiek. Hrdinsky som držal, oveľa lepšie ako ten krpatý školák predo mnou... Službukonajúca sestrička sa so mnou vôbec nehrala. Nepomohla mi ani predstava, že pod tým overalom by mala iba tú červenú čapicu... Bolo to husté... Ako poviem Vám, už mám nejakú prax, ale niektoré si to fakt užívajú. Odsledoval som to, čím menšia a mladšia baba, tým viac mi to tam narve! Po prvýkrát to bola vyššia pani v strednom veku. Tá už má s mužmi nejaké skúsenosti. Tá už vie ako na to. A bola to pohodička... Ale tie mladé, tie sú iné brutalistky! Sa bojím aj predstaviť si, čo by so mnou urobila študentka medicíny pred štátnicou. Vraj aj takéto posily už museli povolať... Tak či tak, vždy sa snažím byť žoviálny, tak trošku nad vecou, vždy pekne pozdravím, aby som prelomil ľady. Ale vôbec na to nereagujú, strieľajú to do tých dutín ako na páse...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A nedostali sme ani po striekačke!

Sedím doma, čakám na výsledok, zubná pasta v raťafáku, hlava v smútku a zoznam kontaktov, ktoré sa chystám nabonzovať sa natiahol na jednu A4ku. Keď ich všetkých pošlem na PCR, tak skrachujem! Expresne rýchlo, ani nie za desať hodín, mi pípla SMS, že negatív... To si robíš kozy! To je už druhýkrát!!! Veď už som Vám tu nechal mesačný nájom a ani jednu molekulu ste nenašli? Veď ledva dýcham a zasa nič?... Asi to máte pokazené... Ho ho ho, tak pozor, ja som certifikovaný audítor kvality, metrológia je tiež jedna kapitola, na ktorej bežne nachytám aj vyladené firmy. No moja, nože predlož všetky spôsobilosti procesu a podobné štatistické vychytávky. Ale nechcel som prudiť, lebo mám ľahko zapamätateľný ksicht a aj priezvisko. Keď by som prišiel na budúce, zoberú si ma do parády tak, že mi ani najdivokejšie fantázie nepomôžu...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na Štefana ma to chytilo zasa...

Na schodoch som lapal po dychu a vykašliaval som také útvary, že vo fungujúcom núdzovom stave by ma rovno odstrelili. Kúrime na štvorke, aj tak mi je furt zima a ani neviem, či sa mi od toho negatívneho Mikuláša vôbec vrátil čuch. Na benzínke som už dlho nebol a kuchynské produkty nemajú také grády, aby som to vedel objektívne zhodnotiť... Chuť ostala na svojom mieste, ale pivo mi už neberie tak ako zvyčajne. A to je u mňa absolútne jednoznačný príznak vážnej choroby... Antigén z tohto triezveho obdobia si zarámujem. A ani mi to nemuseli pchať do nosa. Stačilo, aby som im na to iba dýchol.

Najhoršie na tom je to dýchanie. Fungujem na tretinový výkon, ak chcem do seba natiahnuť nejaký objem, tak musím doslova pretlakovať systém a zdvihnúť ramená až nad uši. Ak sa mi podarí zívnuť, tak vtedy sa nadýchnem najlepšie... Fuj, je to des!.. A to som športovec! Si neviem ani predstaviť, ako sa musí trápiť nejaký dôchodca, ktorý už nemá pľúca v najlepšom stave... Kašlem ako pri prvej cigarete, dusím sa ako keby mi niekto sedel na hrudníku... Rovnaký problém som mal Himalájach, keď sme mesiac spali v piatich kilometroch. Kyslíku pomenej, aj šerpovia sa trhali zo sna. Na striedačku sme vyskakovali zo spacákov a zaháňali apnoe. Tam hore som toho veru veľa nenaspal. Vlastnú bombu sme nemali, nechcelo sa nám to vláčiť, ale Japonci mi dali sem tam šľuknúť zo svojho... To bola paráda!... To boli časy...

Dnes, Petržalka, okolo 130 m.n.m., a ja sa cítim, ako keby som traverzoval Nanga Parbat. A že vraj chrípočka! Pošlite mi nejakého klasického popierača, ktorý sa promenáduje bez rúška na papuli na orgii pred prezidentským palácom a tliacha nezmysly! Je mi to jedno, fašistu, či doktora, v každej profesii by sa podobné indivíduum našlo. Kľudne ich pošlite!... Aj troch naraz. Mám dve ruky a obujem si kanadu... Aj karanténu poruším, keď ich z okna zazriem! A dobehnem ich, zdrapím za gágor a uberiem im vzduchu. Pre ich dobro, viete, taká simulácia vysokohorského prostredia, aby na turistike neboli prekvapení... A keď pritlačím, tak bude aj kovid... Veľmi by ma zaujímalo, ako sa budú pri tom tváriť a ako sa im to bude páčiť... No nech sa aspoň na chvíľku cítia ako tí chudáci, ktorí každý deň vypúšťajú dušu na intenzívkach! A dúfajú, že sa im ujde aspoň repasovaný ventilátor a nebude to obsluhovať SBSkár z nemocničného parkoviska.

Trošku som sa nechal uniesť, ale domáca izolácia, síce v krásnom, ale jednoizbáku, trošku lezie na mozog. Nemyslím si, že v haciende s bazénom by som mal iné pocity, lebo chuť trošku poškrtiť fašistu, mám v akejkoľvek nehnuteľnosti... Väčší výbeh by mohol roztiahnuť pľúca, ale kolega má rodinný dom kopaničiarskeho charakteru, za barákom Oravská vrchovina a tiež ledva chrčí v posteli. Ten tiež kedysi v pohodičke nasával atmosféru kade tade po svetových veľhorách a dnes kŕčovito stíska inhalátor. Ružový... Tento típek má taký stisk, že už na strednej, vlašské orechy lúskal ako arašidy. Tento by na počkanie vybavil autobus fašistov a všetkým naraz by privodil zaujímavý kyslíkový dlh aj s venovaním!

Sorry, ale strašne ma to zavzdušňuje. Ako ten starý liatinový radiátor, na ktorom je zahrdzavený ventil! Zatiaľ to zvládam a aj zvládnem svojpomocne, ale viem veľmi dobre, ako sa cítia tí, ktorí lapajú po vzduchu... Držte sa tam dobre!...

A rozdrapiť ma ide z toho!... Z toho ako ešte stále niekto trepe o slobode a o tom ako sa dusí oxidom uhličitým... Ale toho môžem podržať ja!.. Na fašistu a podobné sekréty mi v pohode stačí iba jedna ruka, v tej druhej budem držať rannú kávu. A skúšať, či sa mi už konečne vracia čuch.

A urobím to pod oknami nemocnice! Trošku rozveseliť pacientov a personál! Extra číslo predvediem na odbernom mieste, tie baby si tiež zaslúžia trošku zábavy. 

Milí priatelia, prajem veľa zdravia a pekný deň

Peter Slamenik

Peter Slamenik

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  175
  •  | 
  • Páči sa:  1 024x

"zvedavý cestovateľ, nepochopený básnik, hanblivý extrovert, diaľkový chodec, večný optimista, sklamaný idealista, trpezlivý čakateľ, hustý dobrodruh, opatrný horolezec, samouk histórie a beznádejný romantik" Zoznam autorových rubrík:  V zdravom tele z dravý duchVšeličoSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu