Cibuľkovej manžel je ako Columbova žena

Autor: Peter Slamenik | 17.1.2021 o 20:48 | Karma článku: 11,02 | Prečítané:  20730x

Všetci vieme, že nejaká existuje, ale nikto ju ešte nevidel. Ale ujo Cibuľko prešiel cez vestibul Kramárov! Tak by mohli mať kamerový záznam  

Už týždeň sú označení ako najväčší papaláši v republike a totožnosť manžela je stále neznáma... Cibuľko, tak by sa mal volať, či? Alebo Cibuľka... Cibuľkový už asi nie, ale kto vie... No možno ani to nie, lebo ak si pani Dominika nechala svoje priezvisko, tak tento pán je pre úrady prakticky neviditeľný. Pohybuje sa v malom tieni a nezanecháva stopy...

To by ma celkom štvalo... Byť do počtu! Celý život byť všade uvádzaný ako plus jedna... Všade vysvetľovať, že ja som tu s ňou... Že som niečí manžel... A dajte nám rovnakú vakcínu, aby som na druhé kolo mohol prísť s ňou! Lebo bez nej by mi dali iba tetanovku. Aj keď žijem a prežijem iba s ňou, tak by som sa cítil nielen trápne, ale strašne sám.

Napríklad, keď idú Cibuľkovci na ples. Vyhadzovači pri dverách po nej skočia na jedno selfíčko, dohodnú nejaký setík v tréningovom tempe, a že či po polnoci, keď už nebude treba kontrolovať pozvánky, že či dáme nejaký tanček... Tak celú tú dobu tam manžel stojí ako kôl v plote a je absolútne priesvitný. Podvedome ho registrujete, ale nenecháte sa tým pocitom vyrušovať... A keď sa mihol, no možno zatiaľ odbehol odložiť kabáty... Kto vie, či aj tete šatniarke nepovedal, že on je predsa Cibuľkovej manžel. Viete, taký reflex...

A počas celého večera, keď sa trasie rukou starostovi, a že aha tuto moja manželka, pracovala na ministerstve, teraz robí charitu, venuje sa muškátom a ikebane... A veľmi ma teší, videla som Vás v telke a aha tuto zoznámte sa, môj manžel... On nerobil nič, teraz robí môjho manžela, venuje sa mne, lebo je to môj manžel... A sem tam mu dovolím šoférovať moje autá. Ale jedno BMW som mu tiež kúpila... Síce chcel Nissan Navaru, že má k takej značke blízko, ale kto by jazdil na takom šrote, že...?

Alebo na letisku... Dnes už aj novorodenci majú vlastné pasy. Ale boli časy, že všetky prívesky písali do kolónky – deti. Ale aj tak musí dávať bacha, aby ju nestratil z dohľadu, lebo tam ostane trčať... Cestovať s malým dieťaťom, so všetkou tou réžiou naokolo, na nepodstatné veci človek často zabudne... Hlavne, keď nemajú ani meno... To už aj batožina je na tom lepšie. Tá má aspoň kód!

No celé zle, byť iba do počtu...

Poznám ten pocit... Raz som išiel na koberec do automobilky, sme tam niečo pokafrali. A bolo tam treba fofrom napochodovať, nastaviť líce a niesť následky. Ale zasa nie tak, že mi okrem suvenírov pribalia aj všetky faktúry a riaditeľ vyhlási infarkt a bankrot. Šiel som tam minimalizovať straty!... Keď som si prečítal pozvaných v agende, tak som ostal v šoku a suchá slina mi zabehla. Tí chlapi boli esá v odbore a už som im nejaký ten piatok ležal v žalúdku... Čo ja veľmi dobre viem a cítil som, že ma chcú rozbiť...

Tak som skočil za Natáliou.

To bola kočka z logistiky. Nie že vyzerala dobre... Tá bola ako stvorená na materstvo a veci s tým súvisiace! Trójska Helena jej nesiahala ani po členky a aj Da Vinci by tú Monu Lisu premaľoval, keby našu Natáliu stretol v akvaparku. No jednoducho kus, materiál vhodný do každého prúseru... Že poď so mnou do Talianska na služobku! Tak som ju pred sebou tlačil ako štít už od parkoviska, na bráne nás ohlásili ako slečna Natália s kolegom... Technicky mali pravdu, ale ja tu nosím manažérske nohavice, hej?... V zasadačke som si rozložil šanóny cez dva stoly, rozbalil som výrobky, dôkazy, natiahol boxerky, zaviazal rukavice a poďme na to Vy šampóni!... Natália si vyložila na stôl mobil a preložila nohu cez nohu...

Tí chlapi ma nemali ani v päte. Či ich dojala moja prezentácia, alebo moja najsilnejšia zbraň, neviem, zrazu sa Natália rozhodla, že si pôjde zapáliť. Tak všetci išli s ňou... Ostal som sám. Ako čakal som, že urobí dojem, ale oni sa vybrali aj na prehliadku výrobnej linky. Bezo mňa... Po polhodine mi volá, že keď ich asistentka bude roznášať kávu, tak by si dala ľadový čaj... Tak som to šiel vybaviť a asistentka sa ma pýta, že ako dlho už pre Natáliu pracujem... Na obede v miestnej kantíne predložila dva kupóniky, že ten vysoký plešatý vzadu je tu s ňou.

Keď sme odchádzali, tak som si všimol, že aj ten vrátnik napísal do knihy návštev „Mrs. Natalia ..... +1“. Celkom som mal z toho divný pocit, že si ma už dva dni nikto nevšíma, ale čísluje... Tak som ju pozval na večeru. Dala si rybu. A na môj stejk zabudli... Nefungovala mi kreditka, tak to zatiahla... Ešte dobre, že keď sa za ňou zabuchli hotelové dvere, že ma nevyužila ako prenosnú erotickú pomôcku. Tak som sa aj potešil, lebo keby na tú noc časom zabudla, tak si to hodím...

A nechal som ju šoférovať domov. Vo Villachu vtedy blbli colníci kvôli nejakým utečencom, tak s ňou jeden flirtoval cez okienko... Vtedy som mal sto chutí zakričať zo sedadla spolujazdca, že halóóó, že aj ja som tu!!!!

Chudák Cibuľkovej manžel. Ten toto zažíva každý boží deň... Moja Natália ovládla na dva dni môj priestor svojou postavou a bol som z nej hotový... Ale Dominika má aj drtivý forhend hodný vysielacieho času na Eurošporte a milióny, ktoré v tomto živote asi už neminie... Ten pri nej nemá žiadnu šancu. Ten musí byť na prášky... Keby ju aspoň ten forhend naučil... Ale prd, ten je iba manžel bez mena.

Fakt mu nezávidím. Koľkokrát sa už musel natlačiť do záberu a koľkokrát ho odtiaľ vystrihli... Koľkokrát na neho v reštike zabudli, lebo kuchár sa sústredil na počítanie kalórií pre tenisovú hviezdu. Koľkokrát musel povedať, ja som predsa Cibuľkovej manžel!... A koľkokrát to ešte bude musieť zopakovať... Ale poradil by som mu, aby to už nikdy neskúšal v žiadnom zdravotníckom zariadení. Lebo mu tam omylom predpíšu rektoskopiu. A zabudnú gélik

Takže tento manžel, aj keby robil najlepšiu ikebanu v okrese, tak to nikoho nebude zaujímať. Všetci budú mať na háku nejakú ikebanu a ostatné manželove koníčky... Lebo jeho žena je iný level. Dokonca aj na tlačovke o ikebane, ktorú by Dominika svojmu manželovi vystrojila, sa všetci novinári budú pýtať, čo si myslí o jeho ikebane...

Kto vie, možno si na to všetko už zvykol...

Niekto má povolanie syn, niekto sa má ako prasa v žite, lebo manžel... Aj protilátky dostane na počkanie... Ale bacha. Aj takíto chlapi musia byť!

Je neskutočne veľa žien, ktoré vynikajú v športe, kultúre, v práci... Hocikde. A aj ony túžia po láske, chcú sa vydávať, rodiť, kojiť a tak ďalej... Ale väčšinou doma po večeroch plačú samé do vankúša, lebo ich nikto nechce... Ich požiadavky na genofond sú často náročné, poznajú svoju hodnotu a chcú mať partnera, ktorý si ich bude vážiť, aj keď už budú vážiť priveľa a nezdravo obdivovať. Tiež si hľadajú seberovného... Postavením, intelektom, no ktorá by sa chcela spustiť s nejakým šupákom?... To predsa robila doteraz...

A tak sa muž bojí úspešných žien... Bojí sa, že mu šplechnú čísla do ksichtu, že viac zarábajú, že si budú myslieť, že sú hviezdy a po večeroch chodiť na koktejly. A on bude doma meniť plienky... Že jedného dňa si bude celý svet o ňom myslieť, že je iba manžel. V najhorších prípadoch, že to bol nejaký manžel...

A na toto treba trošku odvahy... Takže všetci manželia bez mena, nech sa Vám darí.

Ale aj na takýto život sa dá zvyknúť... Opýtajte sa Cibuľkovej manžela. Vraj pôjde pomáhať na antigény

Milí priatelia prajem pekný deň

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Brali ich v noci a umučili strašným spôsobom. Boli medzi nimi aj Slováci

Ustašovci zavraždili v lágri 106 Slovákov a každý z nich má svoj príbeh.

Matematik Kollár: September 2021 bude mesiac pravdy (video)

Ako môže vyzerať jar či leto s koronavírusom?


Už ste čítali?