Rande s nepriateľom

Autor: Peter Slamenik | 4.3.2021 o 19:14 | Karma článku: 5,62 | Prečítané:  474x

To ja som nevedel, že dostať sa do prezidentského paláca je také jednoduché... Nevolil som, nesúhlasím, nefandím, ale aj ja chcem fotku. 

Strašne sa to vo mne bije! Veliteľka ozbrojených síl úrovne Černí baroni a Tankový prapor, aféra modré papieriky a nikoho si nechce pohnevať... Ale keď odletí za hranice, tak sa nikto nemusí hanbiť... Tajný pokec s hlasom, do smeru nekopla, ale trošička opätkom šlapla už na ležiaceho premiéra... Ale dobre hovorí, čo hovorí... Podpísala zákony, ktoré mali okamžite skončiť v koši, ale zato má veľmi príjemný upokojujúci prejav...

Aj kytičku snežienok by som jej doniesol. Možno prvosienky... Určite by som tam nenabehol s nejakou smradľavou trápnou bukrétou, niekde z hypermarketu, čo jej furt vláčia tie naše hviezdy. A dokonca to ani nie je od nich, to zohnal šarmantný asistent... Takže sa ani niet čomu čudovať, ten šampón určite nemôže vedieť, že chlap kvety nekupuje, chlap ich trhá!... Aj bonboniéru by som doniesol, alebo niečo iné, čokoládové, čo slušnosť káže na dámsku návštevu... A čo by sme si počas príjemnej konverzácie zobli... Ktovie, možno by som aj niečo tradičné z môjho rodného kraja priviezol. Nejakú háčkovanú dečku, alebo maľovaný hrnček na pamiatku. V letných mesiacoch aj čučoriedky, hríby, medík alebo nejaký fajn ovčí syrík, jemne zaúdený... Aj taký prezident, je tiež len človek... S takým nákladom by sa na mňa vo vestibule určite vrhla armáda pyrotechnikov, ochutnávačov, röntgenistov, tá vôňa by prilákala každého.

Už mám jednu sólovku s Kováčom. Sakra, mal skoro sedemdesiat, ale stisk ako zvárač zo železiarne. A skupinovku s Gašparovičom, a keď doletel Kiska na exkurziu priemyselného parku, tak tiež ma postavili do jedného záberu. Strategicky som sa postavil pred smetný kôš, aby nám nič nerušilo kompozíciu. Ani neviem prečo, nemám Schustera... Asi preto, že v tej dobe mali foťáky iba najdrahšie mobily, neskôr ho už moc vidno nebolo. Ale počas návštevy univerzity sme si potriasli rukami... Aj v Bielom dome som bol. Ale Bush nám len zakýval... A Obama len prefrčal...

K aktuálnej hlave štátu som sa ešte nikdy nedostal tak blízko, aby som ju požiadal o selfíčko a pridal do zbierky. Raz na Bradle som ju z diaľky zazrel. Pekná, taký čierny kabátik, alebo sako, kožený, alebo vinyl, neviem, ale dalo sa... Inak ten bordový komplet, ten Mortal kombat outfit, čo vlani obletel svet... Ty vole, tak to bol iný level! To aj bývalí kolegovia z Kórei mi písali, že čo sa to u vás deje, že mohla by kľudne robiť mediátora OSN s ich severným susedom... To aj Kotlebáči naložili na papule rúška!

Ale akurát som šľapal Štefánikovu magistrálu, takže smrdel som ako pes a určite by ma zastrelili, keby som sa čo i len priblížil. Povedal som si, že príležitostí bude ešte neúrekom, zvolia ju zasa, tak som radšej zahol do húštiny.

No zvolia! Lebo konkurencia je biedna... To už aj Kremienok s Chocholúšikom by mali u národa väčšie šance ako Štefan s Robom. Nie že by to neboli kvalitné typy, ale za posledné roky aj národ hrozne zhlúpol. Dokonca otupiejevol. Stačí vycapiť na billboard nejakú novú nepoškvrnenú tvár, z nejakej čerstvej strany, napríklad na budúcu sezónu Maďari a fašouni niečo chystajú. A hotovo. V životopise niečo z práva, aj ekológia by bodla, to tiež v súčasnosti dosť frčí a byť v pohode aj s tým napr., ak sa dvaja chlapci chcú mať radi.  A ani kampaň netreba robiť... No možno nejaký guľášik navariť, lebo ostrieľané opozičné ksichty, ktoré musia splniť plný lajster plánovaných amnestií a obštrukcií, majú dosť napráskaný rozpočet na svoje temné ciele. A veľmi dobre vedia, že národ je fakt tupý...

Takže nejaký poslanec, dokonca nezaradený, dokonca kontroverzný, si v piatok zmyslí, že by došiel na návštevu. A nie na obyčajnú... K prezidentke Slovenskej republiky! A v pondelok už má termín. Ty vole, to musia byť iné kontakty. To ani k zubárke sa tak rýchlo nedostanem. A tam v bolestiach mávam 100eurovkou!!!

Dokonca sa ani navzájom nemajú radi... Dokonca neznášajú!... On by bol určite spokojnejší, keby jeho kamarát Robo Fico bol prezident. A ona by radšej Trubana poverila zostaviť vládu... V prvom prípade, taktika „rozdeľuj a panuj“ úplne bije do očí... To raz som takto podobne pomáhal kamošovi babu zbaliť. Že ako ja som bol ten, ktorý ju obťažoval, a on dobehol ako rytier v jasnej zbroji a presne som vedel odkiaľ mi tá facka priletí. Ocenil to, bolo to win-win a slečna nemala ani páru. Alebo je to ako dobrý a zlý policajt. Jeden ju prirovnával ku skládke nebezpečného odpadu a druhý separuje ako o život...Takto ma raz dvaja vypočúvali. Bola to nuda, navrhol som im, aby si prehodili role. Že mohlo by to lepšie fungovať, respektíve im to môžem predviesť... V druhom prípade, sa jej ani nečudujem. Súčasný výber na politickej scéne je tragédia na n-tú. To už aj Andrej by mohol rozmýšľať o veľkolepom návrate. S ním bola vždy zábava... Takže možno aj rada bola, že konečne zavítal usmievavý mladý muž. Nič viac, nič menej, nič nerobí, nič nepokazí, ale dúfam, že mu povedala, čo si o ňom myslí...

Takže to museli strašne predstierať, keď sa spolu stretli... Dokonca, nie je ani zďaleka jej typ! A určite ani ona jeho... Tak potom, nechápem, prečo ho neodbila mailom. Tak ako nás všetkých. Či je na to nejaká nová audienčná appka? Pre vyvolených?... Lebo všetci kontaktujeme pani prezidentku cez mail a všetci čakáme, kým nám brigádnici z oddelenia pre styk s verejnosťou niečo odpíšu... Už ste to skúšali?... Na úvod tam vždy dajú niečo pozitívne, motivačné. Dosť rýchlo reagujú, veď doba je dnes taká... Neviem, či to majú predpripravené, len to tam nakopírujú, alebo to píšu na živo... Neviem, ako to vnímajú iní, ale je to pekne napísané. Že všetci makajú na tom, aby občania boli šťastní... A v tomto momente je väčšina spokojná.

„Chceme Vás však ubezpečiť, že pani prezidentka a jej úrad pozorne vníma aj problematiku v oblasti slovenskej justície a vymožiteľnosti práva v našej krajine a kontinuálne sa zasadzuje za jej
zlepšenie“

Tak to ma neuveriteľne potešilo. Ešte pred pár rokmi by mi odpísali, že korupciu nemožno stíhať, lebo neexistuje. A okamžite by na mňa podali trestné oznámenie, že som si dovolil pochybovať.  

No nie je to krásne napísané? Tak upokojujúco... Ale mňa to nakoplo!... No daj, ako sa v danej veci koná! Kto, kde, kedy, stav... A už dva týždne žiadna odpoveď... Nevadí, mám čas. Očakávam kvalitnú odpoveď, takže neponáhľam, dajte si záležať... V prípade potreby môžem prísť osobne vysvetliť. Aj životopis pošlem, ak si ma tajní chcú preklepnúť... Ak si niekto myslí, že inžinier prírodných vied by sa nemal venovať právnickým témam, tak je na veľkom omyle! Oponovať by sa dalo rôzne, ale úplne by stačilo, že stačí vedieť čítať... Nechcem sa porovnávať, ale taký Kočner, mal iba maturitu a bežne si k nemu chodilo po právne rady široké spektrum justície. A ešte stále s nimi cvičí ako s malými deťmi..

A čakám a čakám, no a v telke pozerám, že ďalší sa len rozhodol... A už má termín! Na počkanie... Nejaký Sulík... Ten má ešte menej percent ako ten pred ním. A ani kytičku nedoniesol! Lúzer!... Za prezidentkou a bez kvietku? Čo si to dovoľuje!... Keby som bol jej ochrankár, tak by nemal šancu. A je jedno, že chce zasa rozbiť vládu a mafiánom nahrať na smeč alebo len pokecať. Poriadok musí byť. Tak nech si zoženie kvietok a postaví sa do radu! Ale on nie... Vyskočil z limuzíny a utekal! Ako keby vyfasoval v škole a mame ide požalovať. 

Vždy som bol v tom, že prezidenti a podobné šarže majú program nalinkovaný na mesiac dopredu. A celý deň nahustený, že iba odpadnú do postele. Ráno kopnú dve kávy a znovu rachot až do večera a v takom tempe celý týždeň... A keď niekto vypadne z programu, tak kancelária tam zfleku napchá nejakého náhradníka, ktorý už týždeň kempuje vo vestibule... A darmo prosí, že dajte chvíľku pokoj! Že chcem si chvíľku nohy vyložiť, e-shopy prelustrovať, tuto aha kabelka je fajn, musím naklikať, lebo mi ju vyfúknu... Alebo nový recept na koláč stiahnuť na víkend, alebo len tak sa trošku po tej záhrade pomotať. Veď to stálo hrozné prachy... Verte, že aj prezidentka má svoje chvíľky, a tiež sa chce trošku flákať...

A bum, aj Remišová dobehla. V jej prípade by som urobil výnimku, mladá baba, trošku sa stráca, ešte sa iba učí, nejdeme ju pranierovať a školiť, že predbiehať sa nepatrí. Síce mala by to vedieť, ale je tu nová, dajme jej jedno obdobie, nech sa tiež pokazí... Ak aj niečo dôležité má niekto na srdci, k prezidentke sa nechodí ako na pivo! Takto sa to nerobí do psej matere. To potom by všetci chceli, aj tí, čo len pôjdu okolo, len tak prísť pokecať! Určite majú vážnejšie problémy ako nejaká koalícia...

Ako vážne ma to irituje...

Čo to tam je, Deň otvorených dverí? Lebo tak to vyzerá...  To som zvedavý, kto sa tam nasáčkuje ako ďalší... Ak tam zaparkuje ešte jedna limuzína, tak aj ja idem! Vraj sa niekde dá preliezť plot. Vraj sa tam jeden ožratý turista takto dostal, keď zablúdil cestou na hostel. Celú noc sa motal po paláci, spustil alarm a službukonajúci bodyguard to vyhodnotil ako planý poplach a chrápal ďalej. Absolútny PÁN...

Ale ja pôjdem hlavným vchodom. Syrové korbáčiky z Oravy ma zatiaľ dostali všade a vyžehlili už iné prúsery. A ako audítor pre ISO 13485 tam môžem prísť spolu s odborníkmi a vedcami.

Len dajte vedieť kedy...

Milí priatelia prajem pekný deň

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Megalomanské projekty

Príbeh o tom, ako sa z Bratislavy takmer stalo európske Las Vegas

Metropolis zapadol prachom.

Dnes píše Matúš Ritomský

Dovoľme si hovoriť o konci pandémie

Na prekonanie poslednej fázy pandémie potrebujeme rozumný optimizmus.


Už ste čítali?