Ale na mňa niekto pár hodín vylieval plné kýble!
Každý turista by mal zhruba vedieť odpozorovať, či sa na oblohe niečo nerysuje a zdrhnúť do bezpečia. Všetci dobre vieme, že v horúcich letných mesiacoch treba vyliezť zo spacáku skôr, ako sa slnko prederie na horizont. Pretože okolo obeda môže prísť poriadna divočina. Azúrové bezvetrie sa vie zmeniť na hromovú čierňavu. Najviac to zasiahne feratové úseky a podobné bleskozvody, kde sa naraz tlačí skupinka horských panicov, ktorých tam vytiahol namotivovaný teambulding... Ale ani na hôľnych úsekoch to nemusí byť taká sranda, ako keď to po rokoch líčite v krčme... Najvyšším bodom na Latiborskej holi som bol akurát ja... Aj v tejto téme odborníci vydali usmernenie, čo robiť v prípade búrky. Ale rovnakí odborníci tvrdili, že pri strete s medveďom treba hrať mŕtveho... Takže toľko k odborníkom...
V horizonte niekoľkých dní, by sa dalo tej slečne veriť. Keď ukazuje frontálne systémy, sype tam hektopaskaly, sem tam to preloží pranostikou, tak si viem urobiť nejakú predstavu, že čo nás čaká najbližšie dni. A podľa toho si naplánovať cestu. Presedieť deň na chate a kľudne ho aj prechlastať ešte nikoho nezabilo...
Ako mne sa páči keď prší... Je to také romantické, že?... Letný dážď a nejaký ovocný etylalkohol už prelomil nejeden ľad, ktorý si myslel, že ona taká nie je... Že najprv duša, potom srdce a až potom zvyšok orgánov... Héééj moja? Dobre teda, keď inak nedáš... OK, ale daj si ešte jeden. Vieš, do druhej nohy... A čo teraz?...
Strašne som na tej SNPčke zmokol... Zablatený som bol až za ušami, a keď sa pridali ešte krúpy, tak som si myslel, že už padajú aj tie kýble! Najviac ma naštvalo to, že keď som zalezený v jaskyni skúsil pozrieť na nete, ako to ešte bude dlho trvať, tak Aladín hlásil stále ten jeden milimeter. Ale aspoň že zvýšil pravdepodobnosť zrážok o 10%!... Toľko satelitov lieta po oblohe a nikto nevidí ten 50kilometrový čierny kumulonimbus? Začal v Brezovej a siahal až niekam na Moravu. Blesky z toho lietali na všetky strany, a ten mrak vyzeral, že ešte zopár hodín sa nado mnou pozabáva!.. Vždy som predpoveď počasia delil dvoma, ale od SNPčky ju považujem za konšpiračnú teóriu a prepnem radšej na reklamu.
Vybaviť dobré počasie na tri týždne je mágia najvyššej ligy... Ak niekomu leje celú trasu, tak to bude dosť blbá karma a niečo je zle... Za odmenu sú výdatné obedné zrážky a potom do večera pochodovať v čistom vzduchu. Za prijateľný priemer sa považuje jeden celý upršaný deň za týždeň... Ale mne išli jeden deň úplné bomby a ďalšie dva vkuse prehánky! No mal som také nervy, že ma išlo rozdrapiť! V takej situácii, každý turista zalezie do pohostinstva... Ale ani tri dni chlastať sa nedá! A po záverečnej ho odtiaľ vykopnú a skončí na autobusovej zastávke, kde na neho z rohu kuká miestny potkan, ktorý sa tiež prišiel schovať.
Ale čo ten chudák z hrebeňa... Ktorý sa skúša ukryť aj pod tú ministriešku zo smerovníka! Čo s ním?...
Prvotne hlásený milimeter sa dá v pohode prečkať pod stromom. Je to paráda! Vyčistí to vzduch, z chodníkov sa menej práši a trošku schladí motor... Ale to čo na mňa spadlo kdesi v Strážovských vrchoch, to neskôr v televíznych novinách vytopilo štyri dediny. A že milimeter!...
Taký vodný stĺpec, ktorý by toto ustál, ešte nevyrobili. Igelitové vrece by možno vedelo pomôcť, ale človek sa pod tým zaparí jak knedľa! To by sa ešte dalo zvládnuť, ale všetky chodníky sa premenia na šmýkačky a celý deň sa v tom čvachtať nie je žiadna výhra. A je jedno, aký máte pršiplášť a vibramy.
A treba ich vôbec?
Takže ešte pred odchodom je potrebné porozmýšľať nad doplnkovými otázkami SNPčkára.
Čo na seba?
Čo do ruky?
Čo na nohy?
1.Možno tomu neveríte, ale ponožky sa naozaj dokážu oprieť o stenu. V jednom pionierskom tábore sme si dali dokonca súťaž, že kto skôr oprie... Ale v tej dobe sme ešte nevedeli, že s kúskom mydla sa za pár minút dokážu zázraky. Čokoľvek si zasviníte, pri svetle čelovky, pri potoku, to určite pôjde dolu. Ale keďže každú tretiu noc sa dá vyspať v lacnej posteli, tak si veci dokážete luxusne preprať aj v umývadle.
Neberte toho veľa! Na diskotéku alebo do kostola asi nepôjdete, sústreďte sa na to, aby Vás počas dňa neprefúklo. A večer nebola zima. Drvivá väčšina putuje po ceste hrdinov od mája do októbra, v Nízkych Tatrách by Vás teoreticky mohol teda chytiť nejaký prízemný mrázik. Ale je viac možností ako sa zahriať, že?...
Najväčší problém je ten dážď. Už som vyskúšal všetko. Na Srí Lanke, a tí o daždi niečo vedia, kúpil som si od policajta taký skafander, že môžete spadnúť aj do plesa... Za 20 dolárov som ho z neho vyzliekol, no má to dve kilá.... Minule ma jedna predavačka ukecala na nejaké moderné pončo, no nejako si na to nemôžem zvyknúť.
Najviac sa mi osvedčila tá tenká pláštenka, ktorú rozdávajú na festivaloch. Alebo maratónoch. Treba s tým opatrne, vie sa to ľahko rozdrapiť, takže treba mať viac kusov. Ale funguje to zaručene. Lebo mi nezvlhli ani cigaretové papieriky v hornom vrecku batoha...
Alebo aj dáždnik je super. To by ste neverili, ale v Himalájach, šerpovia a nosiči v nepriaznivých podmienkach zásadne tasia iba vystreľovačky... Keď som sa motal s parazoľom vo veľhorách Západného Slovenska, úplná parádička, absolútne v suchu. Stretal som goratexové typy, ktoré dostali pod stromček najlepšie kúsky z výpredaja a dívali sa na mňa ako na blbca. Tí najskúsenejší, tí ktorí už tretí týždeň dávajú túry a stali sa hviezdami facebooku, tak tí zvyknú niečo utrúsiť. Že takto sa predsa do prírody nechodí...
Z týchto múdrosráčov ma ide rozdrapiť. Vždy mám sto chutí im porozprávať ako Pakistanci idú v kroksoch až do piatich kilometrov, Peruánci do tej päťky ťahajú aj malý televízor a Nepálci šermujú dáždnikom aj v základnom tábore Mt. Everest.
Na ten dážď netreba iba nadávať. Napríklad vyschnuté studničky ožijú! Keď sme boli v Kambodži a prišiel monzún, tak domáci boli veľmi vytešení. Prietrž mračien je skvelá možnosť ušetriť za vodu. Namydlili sme sa a vybehli nahatí na ulicu... Skúsil som to aj kdesi nad Kremnicou, je to fakt paráda!
2. Aj Vy ste odporcovia turistických paličiek?
„Vedci zistili, že zaťaženie kolenného kĺbu odľahčujú palice až o 30 % (zhruba o 250 ton pri dennej túre), celkovo nohám ich používaním odľahčíme za hodinu o 13 ton na rovine a o 34 ton pri klesaní a stúpaní a aj pomalšie nastupuje únava svalov“. To som citoval nejaký bulvár...
Ale mne jeden chlapík, ktorý bol na dvoch olympiádach, takže väčší odborník ako desať rýchlokvasených fitness trénerov, podomáckych fyzioterapeutov a podobných úspešných šarlatánov dohromady, povedal, že keby tie palice nadľahčovali nonstop, tak by to bolo určite super. Ale pri chôdzi s nimi dochádza k pravidelne prerušovanému napätiu s vyššou amplitúdou ako pri klasickej chôdzi. A kto vie ako ten tlakový rozdiel vplýva na chrupavkové tkanivá a elasticitu svalových úponov
Hore dolu Kriváňom som tie rozdielové tony moc nepocítil, lýtka ma boleli rovnako ako vždy. Ale dolu zablateným chodníkom z fatranského Stohu som sa sem tam začal nekontrolovateľne šmýkať a paličky celkom bodli. Aj pri celodenných pochodoch na SNPčke sa mi tiež celkom osvedčili... Po desiatich hodinách šľapania som už fakt nevedel, čo s rukami. A likvidoval som s nimi lopúchy, odhŕňal žihľavu, sušil na nich trenírky, výborne poslúžili pri stavbe prístreškov... A pri Vyšehrade som s nimi vyprášil jedného dotieravého čokla!
3.. Väčšinu cesty som prešiel v teniskách. Zvyšné úseky v sandálkoch. Iba na trase Telgárt – Čertovica som si obul pevné boty po členky. Čo vôbec ani nebolo treba, môj český sprievod to dal v šľapkách! Takže neblbnite s vysokými vibramami! Postretával som kadekoho, a v takých modeloch, že by sa nebáli kopnúť do zadku medveďa! Mohli s tým aj hodinu stáť v potoku a nenamoklo by to! Ale trpeli v tom ako Kristus! Keď sa vyzuli, tak trpeli všetci okolo...
Základ je - nohy v relatívnom suchu. Dva dni čvachtania v mokrých topánkach vyrobí otlaky od výmyslu sveta. Rekord je taký modro-biely s nádychom žltej, umelecké dielo veľkosti dvojeurovky. Jedna baba mi to ukazovala pri táboráku... Nie že si to budete trhať do mäsa! Aby ste do toho nechytili nejaký bordel!... Pred spaním do toho treba zaviesť drenáž. Ihlu s nitkou určite zoženiete od nejakej slečny a nechajte to pomaly vyschnúť.
V prípade, že si naozaj beriete niečo mohutné, kanadoidných rozmerov, tak dúfam, že to máte vychodené do pohodlných papučiek! Ak ste vyznávač moderných smerov, netreba sa báť, na týchto červených značkách sa dá ísť aj bearfootoch, či skinnersoch. A podobných zvláštnostiach. Ale aj na boso...
2.Etapa: Trenčín - Telgárt 260 km, 12300 m+, 8 dní , 450 054 krokov
Od Trenčína sa to začína trošku zdvíhať, veľmi pekné kopčeky sa postavia do cesty. Zo zaspatej Hornej Poruby zaujímavý výšľap na Vápeč, v Zliechove boli kolotočári, tak na Strážov som sa moc nevyspal. Minulý rok to tam zasekala kalamita, tak je z toho prekážková dráha a z vymaľovaných Čičmian dlho, predlho a ešte dlhšie na Homôľku...
Vo Fačkovskom sedle ceny ako v Dubaji, aspoň že ten Kľak na ľavoboku zlepšil náladu. Daždivé dni vystriedali mraky komárov a horúčava ako v pekle. Keby nebolo Ričiho vo Vríckom sedle, tak tam zdochnem. Poldeci tomu chlapovi!... A práve tento úsek, cez Závozy – Hadviga – Vyšehradské sedlo bol pre mňa najkrajší úsek celej SNPčky. Aj ponad Handlovú to bolo veľmi pekné.
Najväčšia diera je Kremnica, Skalka je už 1231 výškových, skapal pes, jeden stánok a miliarda ľudí. Svrčinník 1313 m.n.m., v živote som nezožral toľko čučoriedok. Veľa ľudí tam asi nechodí, boli tam úplne fialové kríky. Ale medvede tam asi bývajú. Lebo som skočil do niečoho, čo môže vyprodukovať iba nadrozmerný cicavec. A tak po Malý Šturec som radšej pridal do kroku... Neviem, kam som sa vlastne ponáhľal, to pravé medveďovo predsa začína vo Veľkej Fatre.
Hotel Kráľova studňa by sa mal nad sebou zamyslieť, aj prameň s rovnakým prívlastkom by mohli trošku skultúrniť. Kráľova skala ako mini výlet navyše vrelo odporúčam a cez doposiaľ najvyšší bod, Krížnu, nejako sa dotralágať na tie Donovaly... To je taká dedinka, kde spodina spoločnosti prezentuje nakradnutý majland a títo sedláci, aby boli svetoví, tak to zvyknú volať Donovalley...
Takže doplniť zásoby v miestnom obchodíku a fofrom do Nízkych Tatier. Najpopulárnejšia hrebeňovka v republike, pekné výhľady z výšky dvoch kilometrov, kopu knižiek, článkov, blogov o tom je popísané, prečítajte si... Za mňa celé zle, miestnym developerom úplne hrabe, keď vidím ten ich bordel v dolinách, mám chuť im tam skaly nahádzať a načurať do potoka...
Check point Ďurková, Chopok, Čertovica, Andrejcová a až po ten zelený strom na Kráľovej holi. Potom nekonečný zjazd do Telgártu... Keď slečna z počasia hlási v Nízkych Tatrách milimeter zrážok, je dosť možné že bude snežiť. A výdatne...
Milí priatelia, tak ako, už ste zbalení?
