Nezabudnite na prilbu!

Autor: Peter Slamenik | 15.5.2021 o 7:25 | Karma článku: 5,56 | Prečítané:  669x

Ukážte mi tvrdšieho chlapa ako je cyklista!... Zápasník Oktagonu alebo hokejista z prvej ligy?... No neviem ako by sa tvárili, keby sa v šesťdesiatke šúchali po asfalte.

V profi pelotóne, každý deň tŕpnem, že kto si to dnes odnesie. Ako správny fanúšik vydržím celú etapu. A keď sa cyklisti blížia do cieľového miesta, tak okolo 10 km pred páskou, réžia to strihne do štúdia, kde sa nejaký veterán chopí mikrofónu a vysvetlí, o čo pôjde... Na kruháči doľava, potom rovno, ostrá vpravo, tri ostrovčeky, tiahla ľavá a nakoniec dvesto metrov cieľová, trošku užšia, rovinka... Špurt by mal vyhovovať čistokrvným rýchlikom s kvalitným rozjazdovým vláčikom. Vlani zvíťazil Elia Viviani, tento rok by ho mohol potrápiť v skvelej forme jazdiaci Fernando Gaviria. Ale štartové pole je nabité hviezdami ako Michael Matthews, Sam Bennett, alebo Arnaud Démare. Ich tímoví kolegovia im určite pripravia perfektné pozície a môžeme sa tešiť na grandiózny finish... Športoví riaditelia sa tam motajú už deň predtým a hľadajú ideálnu stopu, kadiaľ pošlú svojich borcov.

No super... Už sa teším ako dvadsať chlapov dupe plný kotol, všelijako sa to mieša, široké lakte dávajú určitú výhodu. Stredom si to prášia rozbiehači, odvážne typy sa snažia prekĺznuť okolo bariéry, rakety kamikadze si väčšinou vyberú najlepšie zadné koleso, klapky na očiach a idú plné bomby... Je to paráda, ale stačí jeden, aby urobil nejakú blbosť a budú ich tam zbierať všetkých... Ale pozor, toto nie sú žiadni vyziabli pavúci!... Marcel Kittel s Andre Greipelom mali také nohy, že by nejeden kulturista závidel. Cadel Ewans je síce malinkatý, ale má také kvadricepsy, že nohavice ťažko niekde kúpi a všade chodí v kraťasoch... Keď sa takáto masa svalov rúti do cieľa, tak nech sa všetci pracú z cesty! Hlavne fotografi, ktorí sa nastavajú v cieli a zredukujú dojazd na taký lievik... Tiež dosť blbý nápad!

Videli ste ako sa vlani v Poľsku roztrieskal Fabio Jakobsen? Bola to ešte väčšia mela ako keď divoch Džamolidin Abdužaparov alias Taškent Terror pri svojom famóznom páde frézoval parížsku zámockú dlažbu... Okolo toho Poľska, hneď v prvej skúške zaradili bonbónik pre špurtérov. Zadarilo sa, hlavne jeden si to vyžral dokonale. To bola asi najstrašidelnejšia kolízia histórie. Ako z hororu! Hlavne preto, lebo Eurošport to samozrejme ponúkol v spomalenom zábere z toho najlepšieho uhla. Len aby si to nadržaný divák na youtube mohol dokonale vychutnať. Dokonca časom pridali aj doplňujúce exkluzívne video z dronu... Fabio, mladý chalanisko, umelý spánok, 130 stehov na tvári, okrem jedného všetky zuby vybité... Sejmol ho môj obľúbený jazdec, Dylan Groenewegen. Veľmi dynamický talent, jednoznačne v zápale boja, natlačil svojho krajana do bočnej bariéry. No hrozná šupa. Stále rozmýšľam nad tými zraneniami. To zašívanie sa dalo čakať, ale že ten chlapec ešte stále vôbec žije... Nechápem... No a tie zuby?...

Asi zhúlený organizátor, im ten záver naprojektoval z kopca! Tiež nechápem... Z tých karbónových špeciálov vytlačili rýchlosť nad osemdesiat, a bolo to telo na telo... Veď niektorí ľudia toľko nejdú ani po diaľnici! Nabudúce im tam môžu kľudne pridať tunel, zhasnúť svetlo a jeden extra retardérik do rýchleho pruhu... Tí Poliaci sú nepoučiteľní. V 2015tom sa im v podobnom profile naskladali všetci pretekári v komplet šírke cieľovej rovinky a na nich sa pekne krásne navrstvili ďalšie vlny. Vznikla nepriepustná hradba tiel a do cieľa došpurtovali asi iba deviati...

Takto podobne Sagan zrušil Cavendisha... O tomto incidente sa viedli dlhé polemiky. Lakeť, skrížená línia, ilumináti, je to už jedno, v tomto prípade si to chvalabohu odniesla iba lopatka a kľučná kosť. Ale toto je bežné zranenie cyklistu v sezóne. Celkom bežne s tým pokračujú ďalej aj počas trojtýždňových pretekov a kvalitné umiestnenie v celkovej klasifikácii im predsa takýto problémik nepokazí... A tiež si nemyslím, že ho Peter narval do toho mantinelu naschvál... Po šiestich hodinách v sedle by som mal také nervy, že by som ešte horšie veci robil! Aj taký Mike Tyson... Poznáte. Úplne pohodový týpek, no aj on v šiestom kole už začal cmúľať Holyfieldov ušný lalôčik... Šesť hodín nedokážem ani v krčme sedieť a nie to ešte na tvrdom sedadle, ktoré sa mi zarýva do zadku. A šľapať v daždi!

Inak toho Cavendisha mi je ľúto. Ten musí byť poriadne omlátený... Aj na klasike Miláno - San Remo raz trafil taký matrac, ktorým obalili ostrovček. Možno hydrant. Neviem, možno lampu... Alebo čosi podobné... Katapultovalo ho to, dal salto, kotrmelec, letel desať metrov ako handra, šúchal sa ďalších päť a na záver zostrelil dvoch súperov... Kde v prdeli sa flákal ten dobrovoľník! Mal tam stáť študent v žltej veste, alebo tam mali postaviť nejaký rozdeľovač v dostatočnej vzdialenosti od prekážky!

Asi pol storočia cestných lišají a komplikovaných trieštivých fraktúr stehennej kosti v cieľovej rovinke trvalo, kým usporiadateľ pochopil, že niečo je asi zle... Ako riešenie vymysleli zoznam nebezpečných úsekov na trati. Začali tlačiť taký manuál výtlkov a zákrut, ktorý by v našich končinách bol hrubý ako sovietsky román na pokračovanie... A ešte ochrannú zónu tri kilometre pred cieľom! Normálny človek by čakal, že dojazd dajú aspoň na najširšiu ulicu v šírom okolí, obložia to aj tulivakmi, alebo s nafukovačkami a ani mierne stúpanie by nebolo od veci. Ale tú zónu mysleli tak, že keď sa v nej niekto dokaličí, tak mu ošetria v cieli rany peroxidom a budú mu počítať čas ako víťazovi... Hmm. Hneď sa všetkým uľavilo, že?...

Jazda v pelotóne má svoje výhody, ale pri pozičnej hre pred záverečným špurtom to je dosť nervózny aerodynamický balík. Škoda, že sa tam niekedy pripletú aj subtílnejší vrchári, ktorým ide viac o sekundy ako rýchlostné prémie... Ale aj počas celých pretekov to nie je taká sranda ako sa môže zdať. Jazdiť v tlačenici treba fakt vedieť... Strkanica na bežnom poriadku, kolízne situácie pri každom výtlku. Sem tam sa niekto oprie a hodí vlnku. A niekoľko metrov ďalej, tá vlnka, to je fakt tsunami. Krajnica nie vždy existuje, zvodidlo niekedy neplní účel a cyklista bežne vletí do kríkov, či kaktusov. Alebo do kanála... Dlažobné kocky ešte od Napoleóna tiež dokážu roztancovať galusky, dokonca aj bočný vietor dokáže rozhýbať pevné formácie... No jednoducho, kvalitne sa vysypať dá kdekoľvek počas 200 kilometrov... Aj viackrát! Opýtajte sa aj Primoša Rogliča. Odretý bol až za ušami, ale dopedáloval dôstojne až do cieľa.

Takto skočil aj môj favorit, Remco Evenepoel. Juniorský majster sveta, ale už dnes by potrápil aj dospelákov... Zapamätajte si to meno, dobre? Dva-tri roky a bude stáť na pódiu Tour de France. Môžete na to tipovať a zarobiť prachy... Ten pri jednom zjazde nevybral zákrutu a preletel do rokliny. Toto sa nedalo pokryť, nemôžu naťahať ochranné siete všade, kde to smrdí prúserom... Ale ustál to ako chlap, ani nefňukol! Zlomil si iba panvu a pol roka zasa vyhrával preteky... Rovnako si zalietal aj olympionik na dráhe Geraint Thomas. Nedobrzdil to a zmizol v húštine. Dodriapaný bol kvalitne, ale ani nemukol!... Dokonca ani vlani, nešťastne sa rozbil, keď nabehol na bidón, ktorý stratil niekto vpredu počas prejazdu spomaľovača alebo iného mestského nezmyslu... Dolámal si ruku, aj koleno mal nejako divne natočené, neviem presne. Ale ešte týždeň s tým jazdil a potom chlapsky odstúpil...

Ale aj tak najväčší frajer bol Johny Hoogerland... Pri idylickej etape cez francúzsky vidiek, lúky, kravičky, romantika, dostal bodycheck od doprovodného vozidla a vletel do ostnatého drôtu. Cez dotrhaný dres mu trčali franforce mäsa kože, kým ho zlepili, tak tam nechal mláku krvi. Dokonca ešte za jazdy mu obviazali nejaké diery a v cieli vyzeral ako zombík. A nemal až tak veľkú stratu... Dosť tvrdú čelovku hodil aj matador Jens Voigt. Skvelý tempár, došiel do cieľa aj so zlomenou lícnou kosťou a otrasom mozgu!

Aj Bernard Hinault si nejako dokázal zlomiť nos... Najväčší problém bol, že to bol posledný kilometer pri piatom celkovom víťazstve na Tour. A tak fotky neboli nič moc. Keď mu tam trčali dva tampóny... Rýchlik Eric Zabel sa zrazil s koňom, turbo motor Laurent Jalabert zrazil zasneného policajta a aj spoľahlivý domestik Sebastian Chavanel mohol mať problém so zákonom. Vrazilo do neho tiež nejaké auto, ale našťastie sa posádke nič nestalo... Kurióznych pádov bolo habadej. Aj taký Slameník, odborník na bratislavské cyklo bufety... Kúpil si závodný špeciál drahý jak šľak, zabudol, že má klipsne a nie tenisky a už dvakrát nestihol vycvaknúť. A ľahol si s rachotom na prechod pre chodcov. A tiež tvrďák, lebo ani slza!

Aj Vincenzo Nibali, legenda, žralok z Messini, skončil so zlomeným stavcom na pohotovosti. Lebo mu nejaké tupé teľa zamotalo do kolesa popruh od foťáku. A dlho sa im tam neohrial a pustili ho na regres!... Inak nedisciplinovaní diváci spôsobili mnoho úrazov. Tých pádov bolo násobne viac, ale cyklisti tie nárazy asi trénujú. A nečudoval by som sa. keby to neskôr zatajili, lebo by sa to báli priznať... Aby ich kvôli nejakej trápnej fraktúre nestiahli zo štartu.

Nech sa prihlási cyklista, ktorému ešte netrčala z tela nejaká kosť!

Takže nehode sa nevyhli ani superhviezdy...

Joseba Beloki, historicky jediný reálny súper bezkonkurenčného Lancea Armstronga. Šmyklo ho a zlomil si bedrový kĺb. Niečo aj od pása hore, ale to je taký detail, úplne nepodstatné. V ďalšej sezóne sa mu s tým vraj horšie pedálovalo. Ale nesťažoval sa na facebooku, ako bežný futbalista, ktorý tam reve ako pavián, že si natiahol lýtkový svalík a šľachôčku.

Aj Jan Ulrich, výborný univerzál, sa hrozne vyvalil v tej upršanej časovke. A ten prášil ďaleko cez päťdesiat, keď ho poslala k zemi klzká biela čiara.  A ako by sa nechumelilo, zdvihol mašinu a ťahal ďalej...

A pred nedávnom, napríklad top klasikár Wout Van Art. Ten sa napichol na zábradlie, tepnu vraj minul o milimeter a tento rok opäť predvádza cyklistiku na najvyššej úrovni... A čo taký aktuálny majster sveta Julian Alaphilippe? Vlani na jeseň, čumel si na reťaz, štrajchol o motorku a bum zlomený lakeť!... A ako odjazdil jarné belgické jednorázovky? Na pána!

A hlavne mimozemšťan s britský pasom Chris Froome! To čo sa jemu stalo a to čo on prežil... Neskutočné... Nikto to síce úplne presne nevie, to video sa nezverejnilo, ale v tréningu to vraj napálil do nejakého betónového múru, že až omietka padala. Zlomil si všetko, čo sa dalo zlomiť dalo a v tej nemocnici vyzeral fakt zle. Rekord na Tour de France už asi nezlomí, ale na tej Vuelte by ešte mohol zamiešať karty. Ale najprv mu musia vybrať titánové platničky z krku, lebo ho nepustia do lietadla.

Takže tak... Najväčšia drina, za pár drobných, ale všetkým je to fuk! Nech sa v tých šprintoch, či zjazdoch, aj pozabíjajú... Poľadovica v Alpách a namiesto odklonenia trasy riaditeľ pretekov vyhlási, že chalani treba opatrne, dobre?... To musela padať kamenná lavína, aby horský ťahač Egan Bernal zvesil nohy. Ale tiež chvíľku neveril, že by kvôli takej maličkosti zrazu zrušili preteky... Aj Medzinárodná cyklistická únia, či federácia, či ako sa ten ich krúžok volá, kašle na bezpečnosť jazdcov, ale radšej buzeruje pelotón nezmyselnými pravidlami... Ale nič iné sa od nich nedá ani čakať. Ako každý športový zväz na svete, v jej čele stoja ľudia, ktorí v živote nešportovali. Možno tak na výročnom guľáši si ťuknú ping pong, alebo gulečník.

Napríklad rozhodli, že posledných 20 kilometrov cyklista nemôže dostať vodu... A čo má piť z potoka? Alebo si kúpiť v Lidli?... S pitným režimom súvisí aj vylučovanie. A oni im zakázali čurať na krajnici... No sú normálni?... A čo majú zájsť hlbšie do lesíka? Alebo to pustiť do dresu?... A čo keď ich to chytí tak ako Toma Dumoulina?... Inak ďalší borec, čo má v sebe diesel agregát. Ktorý asi niečo blbé raňajkoval a ten jeho skok do kukurice ho stál poriadne franky. Mimochodom vyrúbili mu aj ďalšie štyri tisícky, lebo majstrovské dúhové pruhy na drese mal vraj nakrivo... A samozrejme, keďže celému svetu, takže aj týmto odborníkom zrazu strašne záleží na životnom prostredí a ide ich rozdrapiť, keď cyklista zahodí prázdny bidón alebo obal z margotky mimo presne určenej zóny. Za tento prehrešok sa účtujú dve stovky...

Zakázané polohy pri zjazdoch a že po oprave nemôže jazdiť za autom... To čo je za vtákovinu? A čo má čakať kým tá karavána prefrčí? Veď za hlavným balíkom som napočítal 67 áut. To by tam trčal hodinu!... A čo on za to môže, že dostal defekt? Tak tú cestu mali pred tým prefúknuť, alebo tam mala nabehnúť tá cestárska kefa...

No celé zle!

A takýchto blbostí tam vypotili celú brožúrku... Ale že tam vletí televízny vrtuľník a rotory sfúknu všetky reklamy do údolia, tp recyklátorov vôbec netrápi... Že tým chudákom naprášia do očí a že poriadková polícia vystrieka slzák smerom k pelotónu, tak to označili za jemné zlyhanie... Že taká malá chybička, ktorá sa stane...

Ešte dobre, že tí cyklisti nie sú žiadne bábovky. Lebo keby začali štrajkovať, napríklad za zvýšenie bezpečnosti, že pokiaľ sa to aspoň trošku nezlepší, tak im na tie preteky kašľú. Som zvedavý, čo by potom panstvo robilo...

Ale to by si ani jeden nedovolil, sú to najtvrdší chlapi a nikto ma nepresvedčí o opaku. Na hlúposti nemajú čas a poďme radšej odjazdiť ďalšiu etapu.

Milí priatelia, pedálujte bezpečne a prajem pekný deň

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Tretia vlna je na obzore. Testy, trasovanie aj karanténa sú však stále nejasné

Hranice zostávajú dokorán aj po odhalení delta mutácie na Slovensku.

Dobré ráno

Dobré ráno: Planéta trpí horúčkou, pacient môže umrieť

Čo sa deje s klímou a planétou.


Už ste čítali?